Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej predstavila v stredu (17. júla) návrh nového sedemročného rozpočtu Európskej únie vo výške dvoch biliónov eur, čo predstavuje 1,26 percenta hrubého národného dôchodku (HND) bloku. Ide o nárast takmer o 800 miliárd eur v porovnaní so súčasným rozpočtom EÚ vo výške 1,2 bilióna eur (čo predstavuje 1,13 percenta HND).
Von der Leyenová tento plán označila za „najambicióznejší“ rozpočet EÚ, aký bol kedy navrhnutý, a opísala ho ako „väčší, inteligentnejší a ostrejší“, prispôsobený svetu, kde „krízy už nie sú výnimkou, ale normou.“ Plán má zjednodušiť výdavky EÚ nahradením 52 samostatných programov iba 16 fondmi organizovanými okolo troch hlavných pilierov.
Najväčší podiel, 865 miliárd eur, by smeroval do národných a regionálnych partnerských plánov, ktoré spájajú spoločnú poľnohospodársku politiku (294 miliárd eur) so súdržnosťou, rybolovom, sociálnymi a vidieckymi fondmi (453 miliárd eur) do jedného nástroja pre každú krajinu.
Ďalších 450,5 miliardy eur by bolo nasmerovaných do nového Európskeho fondu konkurencieschopnosti, ktorý má posilniť priemyselnú základňu EÚ a znížiť závislosť od zahraničných (najmä čínskych) technológií. Fond zahŕňa 131 miliárd eur pre strategické technológie, ako sú vesmír a obrana; 67 miliárd eur pre energetiku (päťnásobný nárast), 175 miliárd eur pre výskum a inovácie v rámci programu Horizont Európa a 55 miliárd eur pre digitalizáciu.
Komisia tiež sprísňuje pravidlá pre zelené a sociálne výdavky. V rámci systému „mainstreamingu“ musia národné plány vyčleniť minimálne 34 percent celkových výdavkov, teda približne 700 miliárd eur, na klímu a biodiverzitu, a 14 percent na sociálne ciele. Inšpiráciou je fond obnovy EÚ po pandémii vo výške 723 miliárd eur, ktorý vyžadoval, aby členské štáty vynaložili minimálne tretinu svojich prostriedkov na obnovu na investície súvisiace s klímou.
Von der Leyenová opísala tento jednorazový fond ako „mimoriadne úspešný“. Naučil politikov EÚ „výhody investícií“ a „preukázal sa ako účinný pri presadzovaní ambícií EÚ“. Európsky dvor audítorov však v správe z minulého roka varoval, že výkonnosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) „nemožno merať“, pretože míľniky a ciele sa „do značnej miery zameriavajú na výstupy, a nie na výsledky“. Správy členských štátov „vo všeobecnosti nezachytávajú vplyv podpory na príjemcov ani zmenu v ich situácii. Okrem toho sa žiadny z nich výslovne neodvoláva na vplyv.“
Napriek tomu sa RRF stal modelom pre rozsiahle časti budúceho rozpočtu EÚ, ak Komisia presadí svoju vôľu. Von der Leyenová tiež oznámila nové krízové opatrenie v hodnote 400 miliárd eur založené na spoločnom dlhu, podobné RRF. „Nie je to na míňanie, ale na to, aby sa k nemu pristúpilo, ak nastane nepredvídaná kríza,“ povedala von der Leyenová. Dodala, že by sa mohlo spustiť „skratkou“ počas období „extrémnej krízy“, ale vyžadovalo by si jednomyseľný súhlas členských štátov.
Niektoré krajiny už dali najavo svoju nespokojnosť. Holandský minister financií Eelco Heinen povedal, že pokiaľ ide o Holandsko, nové nástroje pre spoločný dlh „nie sú na stole“.
Ďalšie oblasti, kde sa plánuje výrazné zvýšenie, zahŕňajú migráciu a riadenie hraníc, ktorých rozpočet by sa strojnásobil na 34 miliárd eur, a reakciu na katastrofy prostredníctvom posilneného Fondu solidarity EÚ. Vonkajší nástroj EÚ, Globálna Európa, by dostal 200 miliárd eur, vrátane 100 miliárd eur pre Ukrajinu a flexibilnej rezervy pre budúce rozšírenia.
Na podporu strategických investícií chce Komisia zvýšiť využívanie úverov krytých rozpočtom EÚ (150 miliárd eur), čím ponúkne členským štátom, najmä tým na finančnej periférii, ktoré často platia vyššie úrokové sadzby, prístup k lacnejšiemu financovaniu. Iniciatívy občianskej spoločnosti a slobody médií by boli podporené prostredníctvom fondu konkurencieschopnosti a nového programu „AgoraEU“, ktorý má získať 49 miliárd eur.
Zatiaľ čo vnútroštátne príspevky by zostali stabilné, Komisia chce získať 58 miliárd eur ročne, alebo 406 miliárd eur za sedem rokov, prostredníctvom piatich nových daní v rámci celej EÚ (známych aj ako „vlastné zdroje“). Ide o dane z balíkov z krajín mimo EÚ a od znečisťujúcich spoločností, poplatok za vyradenú elektroniku alebo e-odpad, daň z tabaku a fixný ročný poplatok pre veľké spoločnosti pôsobiace v EÚ s ročným čistým obratom nad 100 miliónov eur.
Návrh vyvolal okamžitý odpor Európskeho parlamentu. Rumunský stredopravý poslanec Siegfried Mureșan varoval, že odmietnu akýkoľvek pokus Komisie o renacionalizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky a regionálnej politiky.
