Vykonávanie potreby počas služby je síce ľudsky pochopiteľné, môže však viesť k tragickým následkom – s veľkou dávkou smoly tak môže začať aj vojna.
Vzťahy medzi Čínou a Japonskom boli zhruba od poslednej štvrtiny 19. storočia veľmi napäté. V centre záujmu oboch mocností bol totiž Kórejský polostrov a tento spor prerástol v roku 1894 v necelý rok trvajúcu vojnu (tzv. prvú čínsko-japonskú vojnu), v ktorej Japonské cisárstvo jednoznačne zvíťazilo. Tým však situácia medzi oboma krajinami rozhodne nebola vyriešená; práve naopak.
Napätie medzi Čínou a Japonskom
Počas 20. rokov 20. storočia sa Japonci, ktorí v tom čase mali vo svojej moci Kórejský polostrov aj Taiwan, snažili nenápadne upevňovať svoju moc v pobrežnej oblasti Mandžuska. Keď však ich diplomatické plány zlyhali, pristúpili k nevyberavejšej stratégii – priamej invázii. Dobre vyzbrojená japonská armáda teda na jeseň roku 1931 zaútočila na čínske pobrežie a dokázala využiť aj vnútorné rozbroje medzi čínskou Komunistickou stranou a nacionalistickým Kuomintangom. Ešte pred koncom zimy sa Japonskému cisárstvu podarilo obsadiť celé Mandžusko a vytvoriť tam bábkový štát Mandžukuo.
Ani s tým sa však Japonsko na vrchole síl nehodlalo zmieriť a počas 30. rokov sa chystalo na podmanenie ďalších čínskych regiónov. Vedľa posilňovania dobre vycvičenej armády hrala Japoncom do karát aj neustála nevraživosť čínskych predstaviteľov. Napriek tomu teda bola čínska armáda výrazne početnejšia, Japonci si verili – a opakovane svojich súperov provokovali vojenskými cvičeniami. K vypuknutiu druhej čínsko-japonskej vojny však nakoniec stačilo niečo oveľa menšie.
Takzvaný incident na moste Marca Pola sa odohral 7. júla 1937. Bizarnú hlavnú rolu v ňom zohral vojak Šimura Kikudžiro, ktorý bol súčasťou japonskej posádky strážiacej strategicky dôležitý most. Ten sa nachádzal pri dôležitej železničnej trati spájajúcej Peking s Wu-chanom, ktorú lemovala neprimerane početná japonská armáda, napriek tomu že na základe zmlúv z počiatku storočia muselo byť spojenie medzi najväčším mestom Číny a ďalšími významnými mestami zachované.
Čítajte tiež: Zomrel popredný odborník na moderné dejiny strednej a východnej EURópy. Vlček skúmal vzťahy Slovanov
Vojak s potrebami
Na západnej strane mosta Marca Pola (ktorý je v Číne známy skôr pod názvom Lu-kou) sa teda v onen inkriminovaný večer strhla drobná prestrelka medzi japonskými a čínskymi vojakmi. Dodnes nie je jasné, ktorá strana začala strieľať ako prvá (ani prečo), avšak ani na jednej strane nebol nikto zranený. Rozruch však spôsobil spomínaný vojak Kikudžiro, ktorý krátko pred prestrelkou neohlásene opustil svoj post. Podľa divokejších verzií išiel do nevestinca, pravdepodobne si však chcel len odskočiť v blízkom lesíku.
Po vykonaní potreby sa ponáhľal späť na svoje miesto, avšak z nejakého dôvodu (pravdepodobne hanby) sa nenahlásil veliacemu dôstojníkovi, a tak bol považovaný za nezvestného. Japonská strana preto chcela prehľadať blízku pevnosť Wan-pching, kde sídlila čínska posádka – čo Číňania pochopiteľne odmietli. Japonci teda nad ránom 8. júla na pevnosť zaútočili, a napriek tomu, že sa čínskym posilám podarilo dobyť pozície späť, pre obe strany sa jednalo o vytúženú zámienku na začatie plnohodnotných bojov – a to navzdory faktu, že v tom čase už museli Japonci o návrate svojho strateného vojaka dávno vedieť.
Napriek tomu že bol väčší konflikt vzhľadom k napätým vzťahom na spadnutie už dlhšiu dobu, možno s trochou preháňania povedať, že na počiatku druhej čínsko-japonskej vojny, ktorú mnohí ázijskí historici považujú za začiatok samotnej druhej svetovej vojny, stála telesná potreba radového vojaka.
Zdroj: Britannica, History Today
Video, ktoré ste mohli minúť: Mimoriadny nález: Bol objavený rukopis Haškovho Švejka. Deväťdesiat rokov si ho v archíve nikto nevšimol
