Pro-BRI politická frakcia zažíva v súčasnosti oživenie svojho vplyvu.
Zdá sa, že dochádza k posunu v tom, ako ruskí politici vnímajú Indiu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v polovici mája varoval, že Západ chce postaviť Indiu proti Číne a dôrazne narážal na Quad, na ktorom sa India zúčastňuje, ako na príklad „otvorene konfrontačného“ formátu. Krátko nato navrhol obnovenie stretnutí vo formáte Rusko-India-Čína (RIC) napriek správam, že Čína poskytla Pakistanu satelitné spravodajské informácie počas jeho posledného konfliktu s Indiou.
Tento najnovší vývoj sa zhodoval s ruským námestníkom ministra zahraničných vecí Alexejom Overčukom, ktorý v septembri minulého roka uskutočnil míľnikovú návštevu Pakistanu a v súčasnosti pôsobí ako najvyšší predstaviteľ poverený rozširovaním bilaterálnych vzťahov, pričom hovoril o transeurázijskej železnici medzi Ruskom a Indiou cez Pakistan. Podľa jeho slov: „Naozaj chceme, aby sa medzi Pakistanom a Indiou nadviazali dobré vzťahy, aby bolo možné zabezpečiť železničnú komunikáciu medzi Ruskom, Pakistanom a Indiou.“
Toto všetko prišlo po neutralite Ruska počas posledného indicko-pakistanského konfliktu, ktorá bola podrobnejšie rozobratá v predchádzajúcej analýze s hypertextovým odkazom, ale možno ju zhrnúť ako dôsledok toho, že jeho pro-BRI frakcia tvorcov politík zažíva oživenie vplyvu na úkor svojich vyvažovajúcich/pragmatických rivalov. Celkovo Rusko vysiela príslušné signály, že má podozrenie voči väzbám Indie s USA, chce, aby India vyriešila problémy s Čínou, a dúfa v rýchle vyriešenie kašmírskeho konfliktu.
Z pohľadu Indie však väzby s USA nie sú namierené proti žiadnej tretej strane, vzťahy s Čínou zostávajú komplikované a Pakistan sa musí vzdať kontroly nad svojou časťou Kašmíru, aby mohol konflikt vyriešiť. Tieto politiky boli verejne formulované, no Rusko v poslednom mesiaci stále vyjadrilo odlišné názory na tieto otázky. Je celkom jasné, že to môže byť logicky spôsobené zmenenou dynamikou tvorby politík, ktorá predchádza Putinovej návšteve Indie niekedy koncom tohto roka.
Ak tento trend bude pokračovať súbežne bez zmeny indickej politiky voči USA, Číne a Pakistanu, nemožno vylúčiť, že ruskí politici by mohli dospieť k záveru, že India bráni multipolárnej integrácii Eurázie, hoci to nemusí viesť k žiadnym zmenám politiky, aspoň nie zatiaľ. India napokon zostáva špeciálnym a privilegovaným strategickým partnerom Ruska, keďže sa dohodli na oficiálnom opise svojich vzťahov, je najväčším ruským klientom v oblasti zbraní a India je v súčasnosti aj jedným z najväčších kupcov ruskej ropy.
Preto by bolo pre Rusko vzájomne nevýhodné proaktívne sa od Indie dištancovať akýmkoľvek zmysluplným spôsobom, a to aj v prípade, že by ju politici vnímali inak. Rusko by však mohlo neformálne zaviesť politiku „dvojitého spojovníka“, v rámci ktorej je India spárovaná s Čínou a Pakistanom z hľadiska vnímania politikov, čo by mohlo viesť k tomu, že by pri každom jednaní s Indiou zohľadňovalo ich záujmy. To by ich následne mohlo viesť k tomu, že by sa zdráhali otvorene uprednostňovať Indiu, ako je to v súčasnosti.
Z pohľadu Indie by to bolo nešťastné, ale z pohľadu Ruska pochopiteľné, hoci Modi by mohol tento trend prediskutovať s Putinom počas jeho návštevy v nádeji, že zasiahne a napraví ho. Sú blízki priatelia a Putin sám je pragmatik/vyvažovač, takže by mohol byť vnímavý k Modiho prípadnej sťažnosti. Možnosť, že sa do ich ďalšieho stretnutia zmení vnímanie Indie ruskými tvorcami politík, zvyšuje jej dôležitosť, a preto by ju mali všetci pozorovatelia veľmi pozorne sledovať.
Andrew Korybko
