UFO: Medzi nami alebo len o krok pred nami?
Rýchle objekty, postavy bez výrazu. Možno sú len o krok pred nami, možno už sú dávno medzi nami, možno ich len nezaujímame. „Nechceme veriť, chceme vedieť,“ hovorí Vladimír Šiška, ktorý sa UFO, javmi okolo nich a mimozemšťanmi zaoberá vyše tridsať rokov. V rámci Projektu Záře zozbieral tisíce výpovedí – preto k úspechu vidí v logike. Čo ak ale logika niekedy nestačí? A čo čakať od cudzích civilizácií?
Takzvaní záhadológovia, medzi ktorých sa radí aj Vladimír Šiška, už desiatky rokov nečítajú tajomstvá neba len ako fantastické príbehy pre zábavu, ale ako výzvu k presnému, pokojnému a dôslednému skúmaniu. Tí, ktorí zbadali tiché obry bez tváre, svetelné gule visiace nad krajinou alebo objekty, ktoré sa vymykajú fyzikálnym zákonom, dobre vedia, že realita často poráža fikciu. Ale čo ak najväčšia otázka nie je, či tu „oni“ sú – ale ako sa k nám správajú?
„JPP“, fakty a spolupráca s odborníkmi
„Od mladosti som bol fanúšik science fiction – čítal som, čo sa dalo. V 80. rokoch vznikol na priamy popud spisovateľa Ludvíka Součka prvý sci-fi klub. Bolo to v dobe, keď vrchnosť niečo také povolila. Tieto kluby vtedy fungovali aj cez zákaz šírenia nepovolených tlačovín. Malo to teda dobrodružnú atmosféru. A postupne ma to zlákalo a vtiahlo ešte hlbšie,“ vypráva.
Keď v roku 1992 zakladal Projekt Záře, mal jasno v jednej veci: „Viera nestačí. Musíme mať dáta, svedectvá, fakty.“ Vtedy internet prakticky neexistoval a počítače boli luxusom. Napriek tomu sa tím dobrovoľníkov pustil do systematického zberu informácií o UFO nad Českom. Väčšina hlásení, ktoré sa k nim dostali a ešte dostanú, sú takzvane „JPP“ – jedna pani povedala. Sprostredkované, skreslené, neskôr prifarbované. Tak sa rozhodli, že všetko sami zozbierajú, overia a zanalyzujú – a všetko preberú s odborníkmi. „Nie sme experti napríklad na meteorológiu alebo letectvo. Vedeli sme, že ak chceme byť braní vážne, musíme spolupracovať s tými, ktorí týmto oblastiam rozumejú,“ priznáva Šiška.
Prípady, ktoré verejnosť fascinujú dodnes
Z dát, ktoré Projekt Záře zozbieral, vyplýva, že naprostá väčšina prípadov UFO má racionálne pozadie – atmosférické javy, lietadlá, družice. Lenže približne 3,5 % udalostí zostáva nevyjasnených – a to aj po detailnej analýze. Jedným z takýchto záhadných prípadov bola udalosť pri Miličíne v roku 1991. Desiatky ľudí vtedy sledovali veľkú svietiacu guľu pohybujúcu sa nad obcou. Niektorí tvrdili, že videli postavy alebo tváre, iní sa báli hovoriť kvôli farárovi, ktorý zážitok považoval za božské zjavenie. Ani po rokoch sa nepodarilo nájsť logické vysvetlenie.
Snáď najviac znepokojujúci je však incident s vojenským vrtuľníkom nad Moravou, kde bol neznámy objekt zachytený nielen očami posádky, ale aj armádnym radarom. Objekt narušoval spojenie a ovládateľnosť stroja. Išlo o niečo fyzického, čo porušovalo zákony aerodynamiky a vydržalo vo vzduchu tri hodiny – viac, než vtedajšie vojenské lietadlá zvládli. Napriek tomu armáda prípad nikdy oficiálne nevysvetlila. „Máme všetky dáta – radar, výpovede, záznamy. A nič z toho nezodpovedá známym technológiám,“ hovorí Šiška.
Jedným z najslávnejších prípadov posledných rokov je tiež takzvaný Tic Tac incident z roku 2004, keď americká armáda sledovala objekt schopný neuveriteľných manévrov. „Tieto veci nemajú logiku – porušujú fyziku, pohybujú sa nečakane, miznú z radarov,“ zhŕňa Šiška.
Strieborníci a bytosti bez tváre
Väčšina ľudí má v hlave jasný obraz mimozemšťana – sivá, štíhla bytosť s veľkou hlavou a čiernymi očami. Tento archetyp prenikol do popkultúry tak hlboko, že ho považujeme takmer za samozrejmosť. Podľa astrobiológa Tomáša Petráska môže mať „klasický mimozemšťan“ evolučnú logiku – oči blízko mozgu pre rýchle spracovanie informácií, vertikálne telo pre pohyb, žiadne zbytočné výčnelky.
Vladimír Šiška však upozorňuje na inú podivuhodnú zhodu. „Mnoho ľudí, ktorí popisujú stretnutie s bytosťou, vidí to isté. Dvojmetrovú postavu bez tváre, ktorá na nich nijako nereaguje. Nehovorí, nehýbe sa – len je,“ tvrdí. Niektorí ľudia ju zbadali v stave spánkovej paralýzy, iní ju videli za bdelého stavu. A niektorí toto stretnutie popisujú, ako by sa im v tej chvíli zastavil čas. V mnohých prípadoch uvádzajú prítomnosť intenzívneho chladu a vo všetkých prípadoch je potom zmienená pasivita. „Kontakt je vo väčšine prípadov jednosmerný – ako by ‘oni’ vôbec nevedeli, že sú pozorovaní. Inokedy sa objekt alebo bytosť doslova ‘rozplynie’ – bez svetla, bez zvuku, bez stopy,“ dopĺňa.
Robotické sondy
Šiška považuje romantickú predstavu o hviezdnych bratoch, ktorí nás prídu zachrániť, za nebezpečnú ilúziu. „Ak k nám niekto príde, nebude to preto, že by nám chcel pomôcť. Skôr sa stane, že z nás urobia vedľajší efekt svojho zámeru – ako keď sa ľudia prechádzajú po trávniku a nevedomky rozdupú mravenisko,“ mieni.
Inšpiruje sa pritom teóriou „temného lesa“ čínskeho spisovateľa Liu Cixina: každý vo vesmíre sa snaží prežiť. A každá civilizácia je potenciálnou hrozbou pre inú. „Ak nás teda zatiaľ nevyhladili, buď nás ešte neobjavili, alebo nás nepovažujú za hrozbu. Alebo sme pre nich úplne nezaujímaví. Rozhodne by som na nás ale len tak neupozorňoval. Vesmír môže byť plný lovcov,“ hovorí.
Čo však Šiška považuje za pravdepodobnejšie než návštevu živých bytostí, sú robotické sondy s umelou inteligenciou. Samoreplikujúce sa automaty, ktoré môžu skúmať galaxiu. Takáto technológia by mohla byť tak pokročilá, že by nám pripadala doslova magická – mohla by byť neviditeľná, nehmatateľná, ignorujúca naše fyzikálne zákony. A možno nedetekovateľná. „A niekedy sa niečo pokazí. Tak sa objaví – na chvíľu – a potom zmizne. A my tomu hovoríme UFO,“ dodáva milovník sci-fi.
Plávajúca taška a nepríjemná pravda
V rámci projektu Záře bolo analyzovaných vyše dvetisíc hlásení z celej republiky. Väčšinu z nich sa podarilo vysvetliť. Išlo o optický klam, astronomický jav, balón, lietadlo. A niekedy aj niečo smiešnejšie: napríklad plastová taška, ktorá sa vďaka horúcemu vzduchu vznášala nad cestou a vyľakala vodiča. „Aj to je UFO. Neidentifikovaný lietajúci objekt – ktorý sa nakoniec identifikovať dá,“ hovorí Šiška.
Lenže niektoré prípady zostávajú nevyriešené – a to ani po rokoch a konzultáciách s odborníkmi. Preto sú zaradené do takzvanej kategórie C: neidentifikované, nevysvetliteľné. „Neznamená to „mimozemšťania“. Znamená to „nevieme“,“ dodáva. A práve tieto prípady stále priživujú zvedavosť a dávajú priestor vzniku stále novým konšpiračným teóriám, ktoré Šiška nemá rád.
„Podľa konšpiračných teórií všetko riadia tajné vlády, ilumináti alebo iní „oni“. Najdôležitejšie je ku všetkému pristupovať s logikou. NEdôvera je dobrá, ale neveriť ničomu je problém,“ hovorí. Pravda podľa neho nie je skrytá – len často nepríjemná. „Svet nie je pod kontrolou vyššej inteligencie. Svet je chaotický, a to je možno tá najdesivejšia pravda zo všetkých,“ myslí si.
Z Projektu je Tím. A ako nahlásiť UFO?
Projekt Záře bol v roku 2022 oficiálne ukončený, ale jeho práca pokračuje pod názvom Tím Záře, ktorý teraz vedie inžinier Martin Chlebovský. Veľkým pomocníkom bádateľov sa stala umelá inteligencia, ktorá pomáha s analýzami. Ďalej existujú a pomáhajú digitálne dotazníky, online formuláre a otvorená databáza. Česká republika má tak stále tím ľudí, ktorí podobným záhadám venujú serióznu pozornosť.
Ak ste niečo neobvyklé na oblohe videli, nenechávajte si to pre seba. Zapíšte si dátum a čas, smer pohľadu, okolité body (hory, domy), čo najviac detailov. A hlavne: kontaktujte niekoho, kto sa tomu seriózne venuje. Trebárs práve Tím Záře.
Fenomén UFO nie je len o mimozemšťanoch. Je to o našej schopnosti klásť si otázky, hľadať pravdu a nestratiť pritom zdravý rozum. „Najväčšia záhada nemusí byť tam hore, ale v tom, že stále nevieme, čo vlastne hľadáme,“ uzatvára ufolog a záhadolog Vladimír Šiška.
