„Na prezidenta kandiduje vysoko postavený kandidát s odsúdením za trestný čin.“ The New York Times upozorňuje nielen na vzácnosť tejto udalosti, ale aj na to, že pred Trumpom „nikdy predtým nemal takýto kandidát reálnu šancu na víťazstvo“.
Ústava USA upravuje len zlomok otázok, takže krajina sa ocitá na „neznámom území“. Isté je len to, že rozsudok nebráni jeho zvoleniu, ale či môže krajinu vládnuť z väzenia, zostáva sporné.
V dejinách USA zatiaľ žiadny takýto precedens neexistuje. „Sme tak ďaleko od niečoho, čo sa kedy stalo,“ vysvetľuje Erwin Chemerinsky, odborník na ústavné právo z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Z praktického hľadiska by zvolenie uväzneného prezidenta vyvolalo právnu krízu, ktorú by takmer určite museli riešiť súdy.“
Podľa denníka je možné uplatniť 25. dodatok „o strate funkcie, pokiaľ prezident nie je schopný plniť právomoci a povinnosti svojho úradu“. To by však vyžadovalo súhlas viceprezidenta a väčšiny členov vlády. Čo robí takýto výsledok nepravdepodobným, „vzhľadom na to, že by išlo o lojálnych ľudí menovaných samotným pánom Trumpom“. „Pravdepodobnejšie je, že by pán Trump mohol podať žalobu na prepustenie s odôvodnením, že mu jeho uväznenie bráni vo výkone jeho ústavných povinností prezidenta,“ uvádza The New York Times.
Ďalšou možnosťou riešenia právnej krízy by mohla byť milosť. Po svojom zvolení sa Trump môže omilostniť v dvoch federálnych prípadoch, ale nie v prípade žalôb v New Yorku a Georgii. Omilostniť by ho mohol aj Biden, špekuluje publikácia. Súčasný prezident by tak mohol urobiť s argumentom, že „ľud prehovoril a ja ho musím omilostniť, aby mohol vládnuť“, upozorňuje Erwin Chemerinsky.
