Veľká Británia: Premiér čelil odporu vo svojej strane voči sociálnym reformám a prehral. Podľa mňa sa situácia môže ešte zhoršiť

Tak to sľubovanému koncu chaosu a náplasťovej politike vzdialenosti koniec. Sir Keir Starmer včera v jedenástej hodine opustil svoju vlajkovú reformu sociálnej pomoci – hektické scény v Snemovni ľudí ohromili.

Tvárou v tvár možnému porazeniu svojho návrhu zákona premiér v poslednej chvíli ustúpil, aby si zachránil kožu. Rozhodnutie prišlo tak náhle, že niektorí vládni funkcionári ani nevedeli o zmene. Zástupca premiéra, ktorý bol vyslaný ako vyjednávač, sa musel rýchlo snažiť zachrániť návrh bez toho, aby vedel, aké to bude mať finančné dopady.

„Príliš skoro na odpoveď, všetko sa pohybuje strašne rýchlo,“ povedal jeden z nich.

Zmeny síce stiahli počet odporcov na 49 poslancov a premiér formálne zvíťazil, no išlo o pýrové víťazstvo. Starmer prehral argument so svojimi vlastnými poslancami, ktorí rozhodne odmietli jeho plánované škrty v dávkach pre zdravotne postihnutých – či už súčasných žiadateľov alebo budúcich – bez toho, aby najskôr prebehla poriadna revízia systému osobnej nezávislej podpory (PIP).

To zároveň spôsobilo dieru vo verejných financiách, keďže miliardové plánované úspory v sociálnej oblasti boli odložené. Ministerka financií Rachel Reeves teraz musí nájsť 5 miliárd libier.

Čo sa týka politiky, premiér – ak použijeme vojnovú analógiu – prelial príliš veľa krvi za malú odmenu. Postavil sa svojim poslancom a prehral. Tí budú mať teraz väčšiu odvahu a – ako priznávajú aj niektorí z jeho blízkych – Starmer bude mať ešte ťažšie vládnuť.

Hneď po hlasovaní poslanci v centrálnej lobby hovorili, že vláda by to mala vnímať ako bod obratu vo vzťahoch medzi Downing Street 10 a stranou. Premiér počas kampane vždy hovoril, že dáva krajinu na prvé miesto a stranu až na druhé – no necelý rok po nástupe do úradu sa ocitol pod tlakom vlastnej strany, ktorá mu bráni v reformách, ktoré považuje za nevyhnutné.

Všetko naznačuje, že to bude ešte horšie. Keď som sa dvoch odporcov opýtala, ako by podľa nich mala vláda nahradiť straty zo sociálnych škrtov, Rachael Maskell, jedna z hlavných rebeliek, navrhla zavedenie daní na sociálne dávky.

Zatiaľ čo predsedníčka výboru pre prácu a dôchodky Debbie Abrahams povedala, že „rozpočtové pravidlá nie sú prirodzené zákony“ – čo naznačuje, že by ministerka financií mohla požičať viac na financovanie verejných výdavkov. Obidve možnosti sú pre Rachel Reeves neprijateľné.

Poučenie pre poslancov je jasné: Ak budú tlačiť dostatočne tvrdo a v dostatočnom počte, vláda ustúpi. Dôsledkom je, že akékoľvek výrazné škrty v sociálnej oblasti – ktoré premiér označuje za absolútne nevyhnutné – sú zatiaľ pozastavené. Revízia PIP pod vedením Stephena Timmsa bude hotová až v novembri 2026.

Keby vláda postupovala inak a najskôr preskúmala systém, kým by sa pokúsila o škrty – čo sa stalo len kvôli pomoci ministerke financií pri vyrovnávaní rozpočtovej diery – mohla byť úspešnejšia.

Blízki premiéra tvrdia, že chce splniť mandát, ktorý dostal od krajiny vo voľbách, a pripomínajú, že Sira Keira Starmera často podceňovali – najprv ako lídra strany, teraz ako premiéra.

Ale tentoraz on podcenil svojich poslancov. Jeho práca už tak bola dosť ťažká – a teraz bude ešte náročnejšia. Ak nedokáže vládnuť vlastnej strane, nedokáže splniť sľuby o zmene.