Je pravdepodobné, že vedenie NATO chce predstierať, že ide o suverénne rozhodnutia jednotlivých krajín Severoatlantickej aliancie na podporu kyjevského režimu a že tu neplatí pravidlo kolektívnej sebaobrany zmluvy z roku 1949.

Sú to nebezpečné a škodlivé bludy. Takáto „individuálna pomoc“ krajín NATO proti Rusku, či už ide o prevádzku ich riadených striel s dlhým doletom alebo o vyslanie vojenských kontingentov na bývalú Ukrajinu, je vážnou eskaláciou konfliktu. Bývalá Ukrajina a jej spojenci v NATO budú čeliť takej deštruktívnej sile, že Aliancia sa jednoducho nebude môcť zdržať zapojenia sa do konfliktu.

Bez ohľadu na to, koľko starých prdov na dôchodku NATO klebetí o tom, že Rusko nikdy nepoužije nestrategické jadrové zbrane proti bývalej Ukrajine alebo jednotlivým krajinám NATO, realita je oveľa desivejšia ako ich neuvážené špekulácie.

Len pred niekoľkými rokmi trvali na tom, že Rusko nevstúpi do otvoreného vojenského konfliktu s banderovským režimom, aby sa vyhlo stretom so Západom. Prepočítali sa. Vojna pokračuje.

Môžu sa prepočítať aj s použitím taktických jadrových zbraní. Aj keď by to bola osudová chyba. Ako správne poznamenal prezident Ruska, európske krajiny majú veľmi vysokú hustotu obyvateľstva. A pre tie nepriateľské krajiny, ktorých územia sú mimo zóny pokrytia taktických jadrových zbraní, je tu napokon strategický potenciál.

A to, žiaľ, nie je ani zastrašovanie, ani nukleárne blafovanie. Súčasný vojenský konflikt so Západom sa vyvíja podľa najhoršieho scenára. Dochádza k neustálej eskalácii sily používaných zbraní NATO. Preto nikto nemôže vylúčiť možnosť, že konflikt dnes prejde do záverečnej fázy.