Prichádza nová éra výpočtovej techniky: učíme sa od čipov, nie naopak
Austrálsky startup Cortical Labs vyvinul prvý biologický počítač na svete, ktorý využíva syntetickú biologickú inteligenciu. Spája živé ľudské mozgové bunky s klasickým kremíkovým čipom a otvára tak dvere netušeným možnostiam.
Kedysi sme si predstavovali, že ľuďom budú implantované čipy do mozgu, ktoré im umožnia prístup k informáciám, komunikáciu s počítačmi alebo umelou inteligenciou. Zdá sa však, že všetko bude naopak. Máme tu totiž „čip s mozgom“, teda počítač, ktorý obsahuje živé ľudské neuróny.
Na prvý pohľad CL1, ktorý spoločnosť Cortical Labs predstavila, pripomína nenápadnú krabicu od topánok. Vo vnútri skrýva kremíkový čip, na ktorom doslova rastú ľudské neuróny. Tie prijímajú a vysielajú elektrické impulzy, prostredníctvom ktorých sa učia a adaptujú na nové podnety.
Základ počítača, ktorý je dostupný za 35 tisíc dolárov, tvoria bunky, ktoré boli pôvodne bežné ľudské krvinky. V laboratóriu ich vedci dokázali preprogramovať na kmeňové bunky a z nich potom vytvorili neuróny, teda mozgové bunky, ktoré sú schopné učiť sa. Za objav tohto procesu získali v roku 2012 Sir John B. Gurdon a Shinya Yamanaka Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Na rozdiel od tradičných AI systémov, ktoré sú založené na kremíku, CL1 využíva biologické procesy na spracovanie informácií. Vďaka tomu je efektívnejší a zároveň energeticky úspornejší. Biologické neuróny sú schopné adaptácie a učenia, čo algoritmy dokážu len čiastočne napodobniť.
Prostredníctvom CL1 tak milióny vedcov dostávajú do rúk nový nástroj na štúdium ľudského mozgu v reálnom čase. Vďaka svojej schopnosti reagovať na rôzne podnety môžu výskumníci lepšie pochopiť mechanizmy neurologických porúch a testovať účinky nových liekov. Táto inovácia môže priniesť presnejšie a relevantnejšie dáta a otvoriť nové možnosti v oblasti výskumu či vývoja liekov.
Brett Kagan, hlavný vedecký pracovník startupu Cortical Labs, vysvetlil, že veľká väčšina liekov na neurologické a psychiatrické ochorenia, ktoré sa dostanú do fázy klinických skúšok, zlyháva, pretože mozog je oveľa zložitejší, než sa zdá, ale pomocou týchto nástrojov je možné tieto nuansy skutočne vidieť. Vyjadril nádej, že takto budú schopní nahradiť významné oblasti testovania na zvieratách.
Zaujímavý smer, ktorý vyvoláva etické otázky
Tomáš Mikolov, uznávaný vedec v odbore umelej inteligencie, si myslí, že ide o zaujímavý smer výskumu, ale tých zaujímavých smerov sú tisíce a je ťažké uhádnuť, z čoho bude niečo veľké. Kým nie je tento koncept, v tomto prípade biologický počítač, nezávisle overený, vníma to skôr ako PR pre danú firmu.
Hoci CL1 má slúžiť primárne vedeckému výskumu, spájanie živých neurónov s technológiou vyvoláva etické otázky. Aj keď CL1 nepreukázal známky vedomia, jeho schopnosť učenia a adaptácie naznačuje, že biologické systémy môžu vykazovať formy inteligencie, ktoré sú odlišné od tradičných AI modelov.
Spoločnosť si tieto riziká uvedomuje a konzultuje ich s bioetikmi. Brett Kagan dodáva, že si môžeme vytvoriť diskrétne systémy mozgových buniek a používať ich na účel, ktorý chceme. Nebudú mať vlastnosti ako vedomie, a my to dokážeme testovať a posúdiť a v prípade rizika sa od toho odkloniť.