O valeriáne lekárskej

Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) – čeľaď valeriánovitá

Valeriána je trváca bylina s rovnou, jednoduchou, pozdĺžne ryhovanou stonkou, vysokou do 100-150 cm. Listy sú nepárno perovito strihané, dolné so stopkou, horné sediace. Kvety sú drobné, biele alebo bledoružové, tvoria štítovitú metlinu. Plod je malá, vajcovitá nažka s krídielkom. Podzemok je vertikálny, krátky a hrubý, zvnútra dutý, vyrastajú z neho početné korene. Vysušené korene sú svetlozelené a sladko horké. Charakteristický valeriánový pach vzniká pri sušení. Čerstvý podzemok nevonia. Valeriánu nájdeme v kroviskách, na stepných a lesných svahoch, na vlhkých lúkach, pri potokoch a vo vlhkých lesoch.

Čo obsahuje valeriána lekárska – účinné látky

Éterický olej, borneol, kyseliny, myrtenol, kamfén, limonén, alkaloidy, cholín, glykozidy, enzýmy, sacharidy, škrob, triesloviny, živice, flavonoidy, silice.

Valeriána lekárska – použitie a účinky na zdravie

• valeriána účinkuje sedatívne pri nespavosti, nervovom napätí, nervovej a psychickej únave
• pri neurózach a neurasténiách, srdcových neurózach
• reguluje činnosť svalového aparátu srdca
• rozširuje koronárne cievy
• odstraňuje kŕče hladkého svalstva a blahodárne účinkuje pri žalúdočných a črevných ťažkostiach
• znižuje krvný tlak

Valeriána lekárska – zber

Podzemky spolu s koreňmi vyberáme v auguste až októbri, keď nadzemná časť začína vädnúť. Podzemky očistíme od vňate a od pôdy, potom ich ukladáme do košov a umývame niekoľkonásobným ponorením do studenej vody. Potom korene „češeme“ špeciálnym kovovým hrebeňom. Potom korene a podzemky pozdĺžne narežeme, zavesíme na motúze a sušíme na otvorenom vzdušnom mieste pri teplote do 35 stupňov.