Päť rokov v náručí sekty: Ako sa mladá žena stala obeťou Sinčchondži
Tento príbeh sa začal na Instagrame. „Vytipovali si ma, pretože vedeli, že som silne veriaca,“ začína rozprávať o svojom pôsobení v hnutí Sinčchondži 25-ročná žena, ktorá si želá zostať v anonymite. Je to asi 14 dní, čo sa rozhodla vystúpiť z rozbehnutého kolotoča lží a manipulácie. Po piatich rokoch sa teraz postupne začína vracať do bežného života.
Na prvý pohľad to pôsobí nevinne. Pozvania na rozhovory o viere, ochota načúvať, podpora v ťažkých chvíľach. V skutočnosti ide ale o rafinovaný spôsob, ako človeka vtiahnuť do zovretia náboženského hnutia. „Nábor prebieha skryto, až postupom času, ako ste už zapletení do tých vzťahov, sa dozvedáte, kam ste sa vlastne dostali,“ opisuje mladá žena. Povedzme jej Klára, redakcia jej identitu pozná, ale kvôli reakciám okolia sa rozhodla verejne prehovoriť anonymne.
„Keď som sa presťahovala do Prahy, cítila som sa strašne osamelá. A oni hovorili presne tie veci, ktoré som potrebovala počuť. Zahrnuli ma chválou, pozornosťou, pochopením,“ vysvetľuje, prečo prikývla na pozvanie na štúdium Biblie a urobila tak prvý krok do uzavretého systému.
Vonkajší svet od Satana
Láskavosť a priateľstvo však čoskoro vystriedal tlak a manipulácia. Pre Kláru začal zrazu úplne iný život, voľný čas prakticky nemala. „Každý deň skoro ráno a neskoro večer sa konalo povinné štúdium Biblie, k tomu ste museli chodiť na bohoslužby a v určitý čas sa neustále pripájať na schôdzky,“ opisuje život v Sinčchondži. Vyraziť si len tak s priateľmi von alebo vycestovať na dovolenku? Neexistovalo. „Všetko sa muselo vopred hlásiť. A aj keď vám to priamo nezakázali, dali vám jasne najavo, že to nie je dobré srdce voči Bohu, keď dávate prednosť týmto svetským veciam,“ hovorí.
Aktívny nábor členov i odvádzanie desiatkov
Členstvo v hnutí je podmienené sériou lekcií, od tých úvodných až po výklad knihy Zjavenie. Po pol roku prichádza tzv. promócia a zápis do registračnej knihy – a s tým tiež rad povinností. K tej základnej patrí privádzať nových členov, ktorí bývajú v Sinčchondži označovaní ako ovocie – z vás sa stane strom života. „Stále vám ale hovoria, že nedávate dosť a vy nemáte šancu naplniť ich očakávania, ani keby ste sa snažili seba viac. To je strašne frustrujúce,“ hovorí Klára. K tomu musíte absolvovať pravidelné testy znalostí Biblie, ktoré je treba splniť na sto percent, a tiež odvádzať desiatky – od drobných čiastok až po desaťtisíce. „Záleží len na vás, koľko ste ochotní cirkvi dať. Ja som prispievala maximálne pár stoviek korún,“ dodáva s tým, že mnohí boli ďaleko štedrejší.
V priebehu času začali Kláru nahlodávať pochybnosti. Významnú úlohu zohrala aj jej mamička, ktorá sa o ňu bála. „Snažila sa ma upozorniť na varovné signály. Púšťala mi videá odborníkov a bývalých členov,“ opisuje. A hoci mamičkine pokusy padali na úrodnú pôdu, Klárine obavy ľudia zo Sinčchondži vždycky rozptýlili. „Majú veľmi dobrý systém, ako vás v hnutí udržať,“ pripúšťa.
Čo je Sinčchondži
Nové náboženské hnutie z Južnej Kórey, ktorého oficiálny názov znie Schicheonji, cirkev Ježišova, svätyňa stánku svedectva, založil v roku 1984 Lee Man Hee. Vychádza z kresťanstva a dôraz kladie na intenzívne štúdium Biblie, najmä knihy Zjavenie, a na aktívny nábor nových členov, ktorý ale prebieha skryto. Kvôli nemu i kvôli manipulatívnym praktikám čelí hnutie dlhodobej kritike. Napriek tomu sa počet prívržencov naprieč svetom odhaduje na viac než 200 tisíc. Hnutie pôsobí tiež v Prahe, kde od roku 2022 verejne používa názov Nové nebo nová zem ako český preklad kórejského názvu cirkvi.
Tlak, manipulácia a strach zo zatratenia
Semienko pochybností ale bolo v Kláre už predsa len zasadené. „Postupne som prichádzala na to, že je tam veľa vecí, ktoré nedávajú zmysel, a začala som sama seba utvrdzovať v tom, že nie je zlé odísť.“ Trvalo pol roka, než sa k tomu odhodlala. „Svet mimo hnutia je označovaný za svet od Satana, takže odchod znamená zatratenie, a to nielen pre vás, ale aj pre vašu rodinu,“ vysvetľuje, prečo je tak ťažké pre mnoho ľudí z hnutia vystúpiť.
Aj ona sa bála, čo nastane. „Nakoniec to prebehlo prekvapivo hladko. Možno aj vďaka tomu, že som sa odsťahovala z Prahy späť domov,“ myslí si. Vzápätí ale dodáva, že niektorí členovia prišli až do jej rodného bydliska, stáli jej pod oknom a prehovárali, nech sa vráti. Že by sa niečo podobné opakovalo, sa nebojí. „V Sinčchondži je zakázané kontaktovať bývalých príslušníkov, inak ste označení za zradcov a tiež vám hrozí zatratenie,“ vysvetľuje.
Späť do života. Ku slobode
Dnes, iba štrnásť dní po odchode, si Klára zvyká na nový život. „Zrazu mám veľa času a slobody. Nemusím byť každý deň na nejakom stretnutí,“ hovorí s úľavou. Postupne sa vracia ku svojej pôvodnej viere a do evanjelického spoločenstva. „Začala som zase vidieť boha trochu inými očami.“
Členstvo v hnutí na nej ale zanechalo stopy, je opatrnejšia, menej dôverčivá a stráni sa väčšej spoločnosti. Chce, aby bol jej príbeh, o ktorom otvorene rozpráva, varovaním pre ostatných. „Je strašne ľahké do toho spadnúť, priateľstvo sa zmení v manipuláciu a v určitom bode ste v pasci.“ Klára ale dokazuje, že nikdy nie je neskoro urobiť krok späť. Späť ku slobode.
