V KRAJI, V KTOROM VLÁDOL PRIBINA A V KTOROM NAŠLI NAJSTARŠIE TEXTY V HLAHOLIKE
Dnes som vykonal púť, na ktorú som sa chystal veľmi dlho, preto som rád, že sa mi to podarilo práve dnes. Stojím (presnejšie kľačím) na mieste, kde v rokoch 839 – 847 vybudoval prvý známy slovenský panovník, exilové nitrianske knieža Pribina, centrum Panónskeho kniežatstva, legendárny Blatnohrad. Nachádza sa neďaleko Zalaváru v dnešnom Maďarsku. V roku 1842 ho objavil a zachránil básnik, mysliteľ a vizionár všeslovanskej vzájomnosti Ján Kollár. Prišiel takpovediac v poslednej chvíli, lebo tu našiel robotníkov, ktorí rozoberali ruiny na stavbu novej cesty netušiac, že stoja na posvätných miestach, po ktorých chodili Pribina, Koceľ či Metod. Ján Kollár sa mýlil iba v jednej veci: ruiny, ktoré objavil, nepatrili samotnému hradu (ten bol z dreva), ale bazilike sv. Hadriána.
Len celkom nedávno bol na tomto mieste urobený ďalší jedinečný objav. V roku 2009 spôsobila rozruch v celom archeologickom svete správa o náleze črepu, na ktorom je čitateľný zlomok textu písaného hlaholikou. Písmo bolo datované do obdobia nie staršieho ako rok 870. Doteraz žiadny takýto originálny nápis nemáme, všetko ostatné sú odpisy z neskorších storočí. Je pravdepodobné, že tie písmená zapísal samotný arcibiskup Metod, keď tu učil svojich slovanských žiakov.
Nemilo ma prekvapilo, že na významnom archeologickom nálezisku nenájdete žiadne múzeum. Vzácny črep s hlaholikou odviezli do Maďarského národného múzea v Budapešti a na mieste postavili len nový kostol s veľkomaďarskou myšlienkou propagujúci tisíc rokov zaujatia vlasti. Akoby tam zvyšky Blatnohradu iba trpeli. A tak mnohí Slováci ponáhľajúci sa v týchto horúčavách k Balatonu ani netušia, že prechádzajú krajom, ktorý mal pred takmer 1200 rokmi nielen slovanské osídlenie, ale aj slovenského vládcu. Nezaujímajú sa o neho ani naši štátni predstavitelia. Už dávno sem mali byť nasmerované dotácie na rozsiahly archeologický výskum nielen priamo tu, v Blatnohrade, ale aj v okolí, keďže v celom Panónskom kniežatstve boli desiatky kostolov. Ja sám som presvedčený, že Blatnohrad je horúcim kandidátom na objavenie hrobu Metoda. Nebolo by väčšou úctou voči nášmu prvému arcibiskupovi namiesto pompéznych osláv presunúť finančné prostriedky práve sem? Maďari to za nás neurobia.
Ján Kollár považoval Pribinu oficiálnym vierovyznaním síce za kresťana, no činmi za pohana – tento názor prevzal od zakladateľa slivenskej historiografie Samuela Timona (20. júla bude mať 350. výročie narodenia). Myslím si, že v rozpore so zaužívanými názormi to bol múdry panovník, ktorý vedel, že ak chce prežiť, musí sa podriadiť medzinárodnej atmosfére, keďže kresťanstvo bolo v tej dobe hlavne mocenským faktorom. V každom prípade som rád, že dnešný cyrilometodský sviatok som strávil na tom správnom mieste – tam, kde bol životný priestor našich slovanských predkov, kde žil náš duch a prekvitala naša vzdelanosť. Nikde inde nemáte také zachované pamiatky na Pribinu, ani na Slovensku nie. Každý, kto si váži naše duchovné dedičstvo, by mal toto miesto navštíviť a dotknúť sa kameňov, ktoré boli svedkami zrodu našej identity.
(Viac fotografií nájdete na mojom instagrame)
Eduard Chmelár
