Šakaly objavené v Národnom parku Podyjí
V Národnom parku Podyjí boli spozorované šakaly. Fotopasca na novej pastvine exmoorských koní pri Havraníkoch zachytila hneď dva jedince. Zoolog správy Zdeněk Mačát uviedol, že pre Podyjí je to dobrá správa. Šakal je novým prírastkom do fauny cicavcov a prvýkrát majú jasný dôkaz jeho prítomnosti v podobe videa. Dosiaľ boli k dispozícii len nepriame indície – stopy v snehu alebo hlásenia miestnych poľovníkov.
Zábery z fotopasce predstavujú vôbec prvý priamy dôkaz výskytu šakala obyčajného v tejto chránenej oblasti. Koordinátor pastvy zo správy národného parku Robert Stejskal dodáva, že zadná časť pastviny je málo navštevovaná a ponúka plachým zvieratám ideálne prostredie. Je to presne ten typ krajiny, ktorý im vyhovuje.
Šakal sa šíri prirodzene z Balkánu. Do Českej republiky sa dostal cez Maďarsko, kde už ide o pomerne bežný druh, a Slovensko. Jednou z možných príčin súčasnej expanzie šakala do nových teritórií je zmena klímy a skrátenie doby s trvalou snehovou pokrývkou v oblastiach, ktoré obsadzuje. Roli hrá ale aj premena krajiny a jej migračná priestupnosť či absencia konkurenčných druhov v lokalite, napríklad vlkov.
Šakal je potravný oportunista, v potrave má zastúpenú rastlinnú aj živočíšnu zložku a živí sa aj mršinami. Z živočíchov loví predovšetkým tie drobné, kedy viac než polovicu potravy tvoria hlodavce. Z rastlinnej potravy prevažujú zrelé plody. Potrava je podobná ako u líšok, len hlodavcov je v nej v porovnaní s líškou zrejme viac, šakal je oveľa viac viazaný na poľnohospodársku krajinu.
V Českej republike ide stále ešte o nový druh. Napríklad toto leto ochrancovia prírody potvrdili výskyt šakalov na Pálave. Na rozdiel od norka amerického, mývala severného alebo psíka mývalovitého sa šakal dostal na české územie bez priameho pričinenia človeka. Je menší než vlk a veľkosťou je bližšie líške. Na človeka nemá dôvod útočiť, a rovnako ako líška, sa mu vyhýba.
