Tomík na cestách: Z Hraníc na Morave do sveta s tuktukom a humorom
Pred desiatimi rokmi Tomáš Vejmola z Hraníc na Morave netušil, že nahrávaním prvých videí z ciest na mobil sa stane jedným z prvých českých cestovateľských influencerov. „Pripadal som si hrozne divne, natáčal som to snáď na tridsaťkrát,“ spomína s úsmevom tridsaťpäťročný Tomáš, známy ako Tomík na cestách.
Tomáš Vejmola veľa cestoval už počas práce. „Ale veľmi sa im to nepáčilo, vtedy nikto neuznával home office, tak ma vyhodili,“ opisuje začiatky. „Mal som niečo našetrené, a tak som si kúpil jednosmernú letenku do Indie.“ Netušil, ako dlho sa tam zdrží, či sa vráti za mesiac, alebo za dva, doma ho nikto nečakal. „Pre istotu som si vybavil aj veľkú životnú poistku, lebo som sa bál, že ma niekde zabijú,“ smeje sa dnes.
Tuktukom z Bangkoku až na Moravu
India sa stala jeho osudovou krajinou, strávil v nej pol roka. Prechádzal ju aj na tuktuku, malom trojkolesovom vozidle, počas svojej cesty z thajského Bangkoku až domov na Moravu.
„Počul som o Poliakovi, ktorý chcel uskutočniť podobnú cestu, ale nepodarilo sa mu to. Tak som si povedal, že to vezmem za neho,“ opisuje s úsmevom. Pôvodne plánovaných deväť mesiacov sa mu ale predĺžilo. „V Indii sa ma stále pýtali: Prečo sa tak ponáhľaš? Čo sa stane, keď domov prídeš neskôr? A ja som im to nevedel vysvetliť. Naučili ma spomaliť, žiť prítomnosťou. Keď sa niečo pokazí, tak sa to neopraví dnes, ale zajtra. Vždy sa to nejako vyrieši,“ vraví.
Na Moravu tak nakoniec dorazil o niekoľko mesiacov neskôr – a nič sa nestalo. „Len som toho viac zažil. To vozidlo drkoce, ale človek je k miestnym oveľa bližšie. To v Bentley nezažijete,“ dodáva so svojím typickým humorom.
Rozprávanie s humorom a bez predsudkov
Svoje výpravy začal zdieľať na sociálnych sieťach na profile Tomík na cestách. „Tomíku mi hovoria moji blízki, je to také osobné. Chcel som tam ukazovať realitu takú, aká je. Prirodzene, pravdivo a bez predsudkov, pretože tie nás vždy nechávajú sedieť doma na gauči,“ vysvetľuje pôvod názvu.
Prvé video sa mu podarilo vytvoriť až na tridsiaty pokus. „Išiel som po ulici v Indii s mobilom v ruke, natáčal som sa a všetci sa na mňa pozerali. Chcel som sa niekam schovať,“ smeje sa.
Svojich sledovateľov si ale čoskoro našiel aj na sociálnych sieťach. „Vtedy som vôbec nevedel, že sa niečím takým dá živiť. Za moju prvú prednášku v Plzni som dostal 500 korún,“ vraví s tým, že viac minul na cestu z Moravy to. „Ale bavilo ma to – a baví stále.“ Z prednášok si urobil takú šou, skoro stand-up, kde s nadhľadom a humorom sebe vlastným rozpráva o svojich cestách. „Chcem, aby sa ľudia bavili, zasmiali sa, mali radosť. Keď už za mňa minú tú korunu, tak aby mali ten zážitok.“
Útek pred slonom aj bodnutie včely
Hoci je humor jeho poznávacím znamením, aj jemu na cestách došiel. „To sa deje skoro stále, pretože emócie sú ako na hojdačke od rána do večera,“ smeje sa. Potom ale zvážnie a priznáva, že prišli aj ťažšie chvíle. „Napríklad, keď ma okradli, keď som utekal pred slonom alebo keď ma pichla včela, na ktorú som alergický. Našťastie som sa do nemocnice, ktorá síce vyzerala ako kôlnička na drevo, dostal včas a prežil som.“ Za niektoré situácie si človek podľa neho môže sám. „Tým, že má veľa vnemov, tak toľko nepremýšľa a zle to celé vyhodnotí.“
Dnes je na cestách opatrnejší, má totiž rodinu. „Žena mi verí, vie, že nie som žiadny blázon, ktorý by išiel do rizika. Človek už premýšľa úplne inak. Navyše mám veľkú podporu, keby to tak nebolo, tak nikam nejazdím,“ vysvetľuje. Na cesty sa vydávajú aj všetci spoločne, vrátane päťročnej a deväťmesačnej dcéry.
„V novembri sa chystáme na mesiac do Ománu, kde budeme spať pod stanom,“ teší sa na rodinné dobrodružstvo. V hlave už má aj ďalšiu sólo cestu: v budúcnosti by sa rád vrátil do Afriky. „Už z nej vznikol môj cestopisný film Africká jazda, ktorý má u ľudí peknú odozvu. Chcel by som naň nadviazať.“
Na záver má pre ostatných jasný odkaz: „Ľudia za mnou po prednáškach chodia a hovoria, že by tiež chceli vyraziť. Ale stále hľadajú výhovorky. Nedávam im rady, pretože ma potom mrzí, že nikam nejazdia. Kto chce vyraziť, nech to urobí hneď. Pretože nikdy nebude ten správny čas,“ uzatvára.
