Preteky v oblasti umelej inteligencie (AI): Katastrofa na obzore?
V nedávnom prejave prezident Spojených štátov načrtol tri výkonné nariadenia, ktoré podpísal s cieľom podporiť americkú dominanciu v oblasti AI. Sľúbil, že Amerika, ako krajina, ktorá začala preteky v AI, ich aj vyhrá. Na dosiahnutie tohto cieľa majú jeho výkonné nariadenia uľahčiť spoločnostiam budovanie infraštruktúry AI, urýchliť proces povoľovania odstránením akéhokoľvek dohľadu a záruk, ktoré považoval za ťaživé, a podporiť vývoz produktov AI vyrobených v Amerike.
Toto je len posledný výstrel v tom, čo sa teraz stalo globálnymi pretekmi v zbrojení AI, podporovanými miliardami dolárov investovaných technologickými spoločnosťami a firmami rizikového kapitálu v USA aj na celom svete. Autor článku sa viac ako 35 rokov venoval akademickému výskumu zodpovednej AI a stál v popredí jej zavádzania do praxe, od priekopníckeho akademického výskumu až po vedúce podnikové zavádzanie analytiky a AI v rôznych odvetviach. Vyjadruje obavy z blížiacej sa katastrofy, kde gigantické technologické firmy vyhrávajú bitku v súčasných pretekoch v zbrojení AI, ale s istotou prehrávajú vojnu z hľadiska vytvárania úplne deštruktívneho dopadu na spoločnosť.
Začiatkom tohto roka štyria dominantní technologickí giganti – Alphabet, Amazon, Meta a Microsoft – oznámili, že plánujú investovať približne 320 miliárd dolárov do AI len v tomto roku. Európska únia zmobilizovala miliardy eur na financovanie a budovanie tovární na AI s cieľom stať sa globálnym lídrom v tejto oblasti. India spustila národnú misiu IndiaAI s rozpočtom približne 1,3 miliardy dolárov na nasledujúcich päť rokov, zameranú na infraštruktúru AI a financovanie startupov. Nesmieme ignorovať ani Čínu, ktorej cieľom je dosiahnuť globálne vedenie v oblasti AI do roku 2030, kedy by mali jej rozsiahle investície ohodnotiť jej trh s AI na približne 1,4 bilióna dolárov.
Návratnosť investícií do týchto prostriedkov je ťažké predvídať, okrem toho, že Big Tech sa stane Colossal Tech po celom svete. Úspech sa však bude merať nielen tým, koľko peňazí spoločnosti a krajiny investujú a zarobia, ale aj tým, ako sa všetka táto AI používa a aké ochranné opatrenia sa prijmú na zabezpečenie toho, aby jej mnohoraké použitie bolo skôr konštruktívne ako deštruktívne. Zatiaľ existuje toľko nezodpovedaných otázok, nad ktorými treba premýšľať, otázok, na ktoré sa len málokto pokúsil úprimne a dôkladne odpovedať, pretože je príliš veľa neznámych vecí a priemysel je väčšinou úplne nespútaný.
Jeden príklad: faktor zamestnanosti. Inými slovami, kto sú všetci tí ľudia, ktorí budú pracovať na množstve iniciatív AI, súčasných aj budúcich. Nedostatok kvalifikovaného personálu je už v technologickom priemysle akútny. Štúdia spoločnosti Randstad zistila, že len niečo vyše tretiny zamestnancov v skúmaných spoločnostiach uviedlo, že v priebehu uplynulého roka absolvovali nejaké školenie AI. Len jeden z piatich Baby Boomers mal prístup k možnostiam zvyšovania kvalifikácie v oblasti AI. Alarmujúce je, že viac ako sedem z desiatich pracovníkov, ktorí tvrdia, že sú kvalifikovaní v oblasti AI, sú muži, zatiaľ čo len 29% sú ženy. Tento nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v oblasti AI nezohľadňuje rýchly pokrok v technológii v porovnaní s časom potrebným na zaškolenie jednotlivca v danej technológii. Školenie jednej osoby môže trvať mnoho mesiacov. Pracovníci sa nemusia len učiť nové koncepty a modely AI, ale musia sa „naučiť, ako sa učiť“ vo svete, kde inovácie AI prichádzajú rýchlo a zbesilo. Pre spoločnosti je to ďalšia významná finančná investícia do vzdelávania a školenia.
Potom je tu vnímanie, že AI nahradí ľudí na pracovisku, pretože je rýchlejšia, lacnejšia a efektívnejšia. Spoločnosti, ktoré čo i len zvažujú takúto mentalitu, smerujú do zabudnutia. Nedávna správa ukazuje, že dopyt po softvérových inžinieroch klesol od roku 2021 o alarmujúcich 34%. Namiesto toho, aby sa spoločnosti sústredili na autonómiu, sa musia na AI pozerať ako na rozšírenie, spoluprácu medzi strojom a človekom. Ak tak neurobia, môžu vyhrať bitku v súčasných pretekoch v zbrojení AI, ale s istotou prehrajú vojnu, pretože dopad na spoločnosť bude katastrofálny.
Existuje aj ďalšia katastrofa na obzore. Podľa Svetového ekonomického fóra produkujú technologické spoločnosti viac emisií z prevádzky masívnych dátových centier potrebných na napájanie systémov AI. Spoločnosť Microsoft nedávno oznámila, že jej emisie oxidu uhličitého vzrástli od roku 2020 takmer o 30% v dôsledku rozšírenia jej dátových centier, ktoré sú napájané ropou a zemným plynom. Spotreba energie stúpa a zdá sa, že to nemá konca. Ironicky, deje sa to v rovnakom čase, keď sa tieto technologické spoločnosti – rovnako ako tie v mnohých ďalších sektoroch, ktoré poháňajú svetovú ekonomiku – zaviazali, že dosiahnu nulovú uhlíkovú stopu v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí, ak nie skôr.
Iste, v určitom bode, keď alternatívne zdroje energie, ako sú solárna, veterná a jadrová energia, začnú byť prevládajúce, môžu tieto výstupy klesnúť. AI má potenciál zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní uhlíkovej stopy, optimalizácii energetickej účinnosti a urýchľovaní zelených technológií. Podľa správy Svetového ekonomického fóra má AI potenciál znížiť globálne emisie oxidu uhličitého do roku 2030 o 4%. Okrem toho má AI aj ďalšie spoločenské výhody. Zrýchľuje výskum a inovácie v rôznych vedeckých disciplínach, čo vedie k významným prelomom v oblastiach, ako je objavovanie liekov a materiálová veda.
S takýmto konfliktom medzi potenciálom pre spoločenské dobro a potenciálom pre veľké škody sa mnohí pýtajú, či existuje zlatá stredná cesta a či spočíva v zjednotenej globálnej regulácii celého odvetvia AI. Faktom je, že démon už bol vypustený z fľaše – každá krajina má AI. Takže argumentom je, že ide menej o reguláciu a viac o zodpovedné používanie AI pri získavaní dôvery používateľov. Inými slovami, stále musí existovať nejaká regulácia, ale musí sa kombinovať so zdravým rozumom. Musí sa postupovať tempom, ktoré spoločnosť považuje za prijateľné, a získať si dôveru jednotlivcov a kolektívneho celku o krátkodobých a dlhodobých dopadoch technológie, namiesto toho, aby im bola vnucovaná.
Model bezpečnosti letectva, ktorý bol prijatý po prvej svetovej vojne a ktorý sa odvtedy vyvíjal, slúži ako ideálny doplnok. Vtedy, keď sa komerčná letecká doprava stala možnosťou prepravy, boli bezpečnostné opatrenia obmedzené existujúcimi technológiami, čo viedlo k mnohým nehodám, ktorým sa dalo predísť. Tieto nehody však slúžili ako cenné lekcie pre odborníkov na letectvo. V roku 1926 vznikla Federálna letecká správa, ktorá bola poverená zlepšovaním letov na domácej aj medzinárodnej úrovni. Boli zavedené pravidlá pre letecké trasy a leteckú dopravu. Licencovanie pre pilotov a technikov údržby sa stalo povinným, rovnako ako certifikácia opravárenských staníc a ich posádok. Boli vyvinuté výrobné normy pre letovú spôsobilosť. A konštrukcie samotných lietadiel sa výrazne zlepšili pomocou inovácií, ako sú radarové systémy, pretlakovanie kabíny, komunikačná technológia a dokonca aj samotná AI. Dnes je letecká doprava najbezpečnejší spôsob prepravy.
AI by sa mohla nakoniec stať najbezpečnejším spôsobom inovácie na viacerých úrovniach a v odvetviach naprieč celým spektrom. Musí byť naozaj bezpečná a musí byť zabezpečená, ako čierna skrinka lietadla. Iba potom ju prijmú všetky sektory a návratnosť investícií bude mať skutočnú hodnotu.
Anand Rao
