Analýza: Zostáva veľa nezodpovedaných otázok

V dlhej vojne v Gaze je toto význačný moment. Pre ľudí v Gaze, pre izraelských rukojemníkov a ich rodiny – mohol by to byť okamih, keď končí. Ale už sme tu boli toľkokrát…

Kľúčová otázka znie: Prijme Hamas to, s čím Izrael súhlasí – 60-dňové prímerie?

Minulý víkend zdroj z jadra vyjednávania povedal: „Hamas aj Izrael odmietajú uhýbať zo svojich pozícií. Hamas chce prímerie až do dosiahnutia trvalého dohovoru. Izrael je proti. V tomto okamihu môže tento pat len Donald Trump prelomiť.“ Zdroj dodal: „Ak Trump nebude tlačiť, sme v slepej uličke.“

Problém je, že Trumpovo oznámenie – ktoré je len zhrnutím jeho verzie Izraelom prijatej dohody na sociálnych sieťach – môže v skutočnosti zodpovedať už známej izraelskej pozícii.

Nepoznáme detaily a podmienky pripojené k izraelským návrhom.

Stiahli by izraelské vojská z Gazy? Úplne? Alebo len čiastočne? Koľko palestínskych väzňov by Izrael súhlasil prepustiť? A prečo len 60 dní? Prečo nie úplné prímerie? Čo žiadajú od Hamasu na oplátku? Odpovede na tieto otázky nepoznáme, okrem jednej.

Vieme, prečo Izrael chce 60-dňové prímerie, nie trvalé. Je to o domácej politike.

Ak by izraelský premiér Benjamin Netanyahu súhlasil s trvalým prímerím, extrémna pravica v jeho koalícii by zrútila vládu. Itamar Ben-Gvir a Bezalel Smotrich jasne dali najavo, že chcú pokračovanie vojny. V Netanyahuovej koalícii držia rovnováhu moci.

Ak namiesto toho Netanyahu súhlasí len s 60 dňami – čo môže doma predať ako len pauzu – môže to extrémistov upokojiť na pár týždňov, kým sa izraelský parlament, Kneset, nerozíde na letnú prestávku.

Nie je náhoda, že americký prezident vyzval na zastavenie Netanyahuho korupčného procesu. Bez hrozby väzenia by Netanyahu mohol byť ochotnejší ukončiť vojnu s istotou, že sa pozornosť nepremostí na jeho politickú a právnu zraniteľnosť.