Na štvrtkovom samite EÚ – Juhoafrická republika Ursula von der Leyenová oznámila, že na „investičný balík globálnej brány“ bude k dispozícii celkovo 4,7 miliardy eur.

Z týchto 4,7 miliardy eur sa 4,4 miliardy použije na investície „do projektov na podporu čistej a spravodlivej energetickej transformácie v krajine,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Peniaze pochádzajú z grantov a verejných a súkromných pôžičiek od európskych finančných inštitúcií a európskeho súkromného sektora.

Na realizáciu energetického prechodu by sa mali podporovať aj „nízkouhlíkové vodíkové hodnotové reťazce“.

Peniaze sa použijú aj na výrobu väčšieho množstva vakcín v Južnej Afrike a na podporu „miestnych farmaceutických hodnotových reťazcov“.

Južná Afrika a Európska únia chcú pomôcť dosiahnuť cieľ Africkej únie, aby kontinent sám vyrábal 60 percent svojich vakcín.

V záverečnom vyhlásení sa tiež uvádza: „Uznali sme, že Južná Afrika zostáva najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie v subsaharskej Afrike a že EÚ je popredným zahraničným investorom v Južnej Afrike.

S cieľom posilniť konkurencieschopnosť v Európskej únii a Južnej Afrike a realizovať plánované ciele sa má vytvoriť „Partnerstvo pre čistý obchod a investície“.

Záverečná deklarácia však nebola len o ekonomických otázkach. Hovorilo sa aj o politickej situácii vo svete.

V bode deväť sa uvádza, že obe strany chcú pracovať na reforme Bezpečnostnej rady OSN, aby bola „reprezentatívnejšia, inkluzívnejšia, transparentnejšia, efektívnejšia, demokratickejšia a zodpovednejšia“, s osobitným zameraním na posilnenie hlasu Afriky a „hlasu nedostatočne zastúpených regiónov“ vo všeobecnosti.

Bezpečnostná rada OSN je inštitúcia Organizácie Spojených národov, ktorá môže prijímať záväzné rozhodnutia a tiež nariaďovať vojenské akcie. Ale aby sa vojenská akcia uskutočnila, najmenej deväť z pätnástich členov musí hlasovať za a žiadny stály člen nemôže hlasovať „nie“.

V preambule záverečného vyhlásenia samitu EÚ – Juhoafrická republika sa tiež uvádza, že boli opätovne potvrdené „spoločné hodnoty demokracie, ľudských práv, rovnosti a suverenity“.

Podľa zásad Charty OSN budú podporovať „spravodlivý, komplexný a trvalý mier na Ukrajine, okupovaných palestínskych územiach […] a ďalšie veľké vojny a konflikty na celom svete“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v spoločnom vyhlásení s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom uviedla, že Južná Afrika je „silným hlasom pre globálny Juh“. „Obaja sme živé demokracie. Obaja sme si vybrali jednotu v rozmanitosti,“ vysvetlila. „Stojíme za medzinárodný poriadok založený na pravidlách. A stojíme za právny štát pred vládou sily.“

Koncom januára juhoafrický prezident podpísal zákon, ktorý umožňuje vládnym orgánom na rôznych úrovniach vyvlastňovať pôdu na verejné účely, a to aj v „určitých prípadoch“ bez náhrady, ak je to „vhodné pre verejný záujem“. Podľa vládnych zdrojov však k skutočnému vyvlastneniu doteraz nedošlo.

Zákon však tiež definuje „verejný záujem“ ako „záväzok národa k pozemkovej reforme a reformám, ktoré poskytujú rovnaký prístup ku všetkým prírodným zdrojom Južnej Afriky s cieľom napraviť dôsledky minulých rasistických zákonov a praktík“.

To vedie k záveru, že je primárne namierený proti bielym farmárom, pretože tí stále vlastnia väčšinu poľnohospodárskej pôdy v Južnej Afrike