Generatívna umelá inteligencia sa za veľmi krátky čas stala súčasťou života mnohých ľudí. Hoci možno namietať, že v skutočnosti sa nebavíme o inteligencii, ale o algoritmoch vytrénovaných na dátach z internetu, podstatné je to, ako jednotlivé systémy pôsobia na človeka. A ak ste už niekedy prišli do kontaktu s nástrojmi ako Copilot alebo ChatGPT, dáte nám za pravdu, že ide o viac než o šikovnejší vyhľadávač. Napokon, klobúk pred umelou inteligenciou zložilo tridsať najlepších matematikov sveta, a to už tiež musí niečo znamenať.
Spomínaná skupina odborníkov sa v priebehu mája 2025 zišla v kalifornskom Berkeley. Išlo o utajované stretnutie, o ktorom mohli pozvaní komunikovať výhradne cez zašifrované správy komunikátora Signal. Nie preto, že by sa chceli skryť pred svetom a nikomu nepovedať, kam odišli testovať nový model umelej inteligencie o4-mini spoločnosti OpenAI, ale aby sa o ničom dopredu nemohol dozvedieť práve spomínaný model AI. V opačnom prípade by totiž hrozilo, že na plánované matematické experimenty by už mohol poznať riešenia a výsledky porovnávania ľudského mozgu proti AI by neboli preukazné.
Model o4-mini je zo strany OpenAI pripravovaný za účelom hlbšej dedukcie a logickej úvahy. Preto sa matematika zdala ako skvelý nástroj, ako otestovať možnosti tohto modelu AI, a za týmto účelom bolo pripravených 300 unikátnych matematických úloh. Podstatné je dodať, že ich riešenia doteraz neboli nikde publikované, takže ak by o4-mini hľadal na internete, nič by sa nedozvedel. A rovnako na tom boli aj staršie modely AI, ktorým boli úlohy zadané najskôr, aby vedci zistili, že viac ako dve percentá správnych odpovedí nedostanú.
V prípade o4-mini ale bola situácia úplne odlišná a vedcov fascinovala aj vydesila zároveň. Model bol schopný mať mesiac pred plánovanou schôdzkou matematikov pripravené správne riešenia 20 percent otázok a zadávatelia vytušili, že nad rámec obťažností – od vysokoškolskej, cez doktorandské, až po výskumné – bude nutné stanoviť ešte jednu métu, o ktorú sa následne postarali sami vedci. V dňoch 17. a 18. mája 2025 dali hlavy dohromady a prišli s finálnou sériou tých najnáročnejších problémov s cieľom umelú inteligenciu nachytať.
Lenže už prvý večer prišlo prekvapenie. Matematik Ken Ono z University of Virginia, ktorý bol súčasne jedným z organizátorov celej akcie, zadal modelu otázku, ktorú označil za otvorený problém teórie čísel. Teda taký, ktorý je aktuálne vo fáze intenzívneho výskumu. „Bol to problém, ktorý by väčšina expertov použila ako námet pre svoju doktorandskú prácu,“ povedal Ono a následne popísal, čo sa stalo.
AI si najprv vyhľadala potrebnú literatúru, potom napísala, že si chce najprv vyskúšať jednoduchšiu verziu celého problému, a až ju vyriešila, pustila sa do pôvodného zadania. Počas desiatich minút potom dokázala odprezentovať správne riešenie a navyše pomerne drzo. „Žiadna citácia nie je nutná, pretože to tajomné číslo som si spočítala sama,“ citoval umelú inteligenciu Ono a potvrdil, že na toto rozhodne nebol pripravený.
Nakoniec sa ale skupine podarilo zostaviť desať úloh, ktoré o4-mini vyriešiť nedokázal. To však nehrá v celkovom pohľade žiadnu podstatnú úlohu, pretože vedci poukazovali najmä na pokrok, ktorý umelá inteligencia robí. Vývoj je podľa nich za jediný rok od poslednej podobnej schôdzky neuveriteľný. Niektorí potom porovnávali AI s veľmi schopným doktorandom, ale mnohokrát ešte lepšie.
Je preto otázkou, kde je hranica a či potenciálne dôjde na slová kritikov. Tí napríklad tvrdia, že by ľudia mohli mať sklony slepo dôverovať umelej inteligencii už len preto, že sa neváha hovoriť veci sebavedomo a narovinu. Človek tak môže nadobudnúť pocit, že sa o výsledku nemusí diskutovať, čo by ale mohlo viesť k chybám. Napriek tomu Ken Ono dodal, že hoci nechce prilievať olej do ohňa, v istých ohľadoch už súčasné modely umelej inteligencie prekonajú väčšinu doktorandov na svete a nie je vraj radno myslieť si, že všeobecná umelá inteligencia nikdy nepríde.
