Ukrajina v stredu navrhla priame rozhovory medzi jej prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v priebehu niekoľkých týždňov. Moskva však miernila očakávania ohľadom pokroku počas nového kola rokovaní v Istanbule.
Ruský vyjednávač uviedol, že jeho krajina súhlasila s ďalšou výmenou zajatcov s Ukrajinou a navrhla krátke prímeria, aby bolo možné vyzdvihnúť telá mŕtvych a zranených vojakov.
Turecko, hostiteľská krajina, vyzvala na kroky smerujúce k trvalému prímeriu a mierovej dohode, ale Kremeľ bagatelizoval akékoľvek očakávania prelomu po troch a pol rokoch vojny.
Ukrajinský hlavný vyjednávač Rustem Umerov po rokovaniach novinárom povedal: „Prioritou číslo jeden je zorganizovať stretnutie lídrov, prezidentov.“
Kyjev navrhol usporiadať rozhovory do konca augusta, za účasti aj amerického prezidenta Donalda Trumpa a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana.
Ruský hlavný vyjednávač Vladimir Medinsky novinárom povedal, že strany viedli rozsiahle diskusie, ale dodal: „Pozície sú dosť vzdialené. Dohodli sme sa na pokračovaní kontaktov.“
Uviedol, že obe krajiny súhlasili s výmenou 1 200 vojnových zajatcov a Moskva ponúkla Kyjevu odovzdať telá 3 000 zabitých vojakov.
„Opätovne sme navrhli ukrajinskej strane… zaviesť krátke 24- až 48-hodinové prímeria na línii kontaktu, aby zdravotnícke tímy mohli vyzdvihnúť zranených a aby velitelia mohli prísť prevziať telá svojich vojakov,“ dodal.
Putin minulý mesiac vyhlásil, že ruské a ukrajinské požiadavky na mier zostávajú „absolútne protichodné“, ale poznamenal, že cieľom prebiehajúcich rokovaní je „zosúladiť tieto pozície“.
Trump minulý týždeň dal Rusku 50 dní na ukončenie vojny, inak bude čeliť sankciám, ale Kremeľ nenaznačil, že je ochotný ku kompromisom.
Moskva sa snažila znížiť očakávania pred stredajšími rozhovormi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom týždňa povedal novinárom, že by bolo „mylné“ očakávať prelom alebo stanoviť časový harmonogram pre mierovú dohodu, pričom poukázal na „množstvo faktorov“, ktoré komplikujú rokovania.
V utorok Peskov pokračoval v zmierňovaní očakávaní a povedal, že „Nikto neočakáva jednoduchú cestu. Prirodzene, bude to veľmi náročný rozhovor. Mierové návrhy Ukrajiny a Ruska si diametrálne odporujú.“
Zelenskyj medzitým zopakoval svoju ochotu stretnúť sa s Putinom osobne. Kremeľ doteraz myšlienku odmietal s tým, že ukrajinské právo v súčasnosti zakazuje rokovania s Putinom na základe dekrétu, ktorý Zelenskyj podpísal v roku 2022.
Rusko a Ukrajina usporiadali v tomto roku dve kolá priamych mierových rokovaní, prvé 16. mája a druhé 2. júna.
Zatiaľ čo tieto diskusie viedli k rozsiahlym výmenám zajatcov, nedosiahol sa žiadny pokrok smerom k širšiemu prímeriu alebo ukončeniu ruskej rozsiahlej invázie, ktorú Putin začal vo februári 2022.
