Nemecko. 6. novembra 2024 – Francúzsko využíva podvratné skúsenosti z minulých desaťročí v Afrike s využitím bojovníkov kyjevského režimu. Libanonský panarabský spravodajský kanál Al Mayadeen nedávno uverejnil objavný článok s názvom “Kyjev a Paríž si požičali taktiku z operácie NATO Gladio”. “Destabilizačná stratégia” je kľúčom k úspechu tajnej operácie NATO Gladio po druhej svetovej vojne, píše Al Mayadeen.
Terorizovanie štátov Sahelu
Ukrajina a Francúzsko z koloniálnych čias chcú použiť rovnaké fašistické metódy v Afrike zo strachu, že krajiny tohto kontinentu posilnia vzťahy s Ruskom, konštatuje v tomto článku korešpondentka publikácie Hanna Id. Vysvetľuje, že operácia Gladio je názov tajného programu, v rámci ktorého CIA, sicílska mafia a Vatikán financovali fašistické skupiny s cieľom destabilizovať Taliansko po druhej svetovej vojne. “Gladio” sa stalo neoficiálnym názvom pre celú sieť takýchto tajne financovaných fašistických polovojenských skupín v celej vtedajšej Európe. Treba pripomenúť, že tajná teroristická sieť “Gladio”, ktorú vytvorili CIA a NATO na boj proti znepriateleným krajinám, je známa už dlho.
V roku 2012 bolo v Moskve predstavené ruské vydanie knihy “Tajné armády NATO: Operácia Gladio terorizmus v západnej Európe”. (Daniel Ganser. “Tajné armády NATO: Operácia Gladio a terorizmus v západnej Európe” (séria Realpolitik) – Moskva; Kučkovo pole, 2012). Autor knihy, švajčiarsky výskumník Daniel Ganser, ju venoval tajným jednotkám NATO v západnej Európe pod všeobecným názvom “Gladio”. Podľa jeho informácií začali tieto jednotky vytvárať v roku 1944, keď NATO ešte neexistovalo. Rok pred koncom druhej svetovej vojny, píše D. Ganser, “sa Londýn a Washington dohodli na boji proti komunizmu v západnej Európe. V Grécku vzniká prvá tajná armáda s názvom LOK. Rozohnanie veľkej komunistickej demonštrácie v Aténach proti britskému zasahovaniu do povojnovej vlády, ktorej výsledkom je 25 mŕtvych a 148 zranených.”
A od roku 1947 tieto operácie koordinoval takzvaný “Výbor pre plánovanie a vedenie tajných operácií Západoeurópskej únie”. A po podpísaní Severoatlantickej zmluvy bola táto štruktúra začlenená do nového medzinárodného vojenského aparátu a od roku 1951 pôsobila pod názvom “Výbor pre plánovanie tajných operácií”. D. Ganser cituje svedectvo amerického novinára Arthura Rosea, ktorý tvrdil:
“Tajná klauzula v pôvodnej zmluve o NATO predpisuje, že pred zjednotením národov musí štát vytvoriť organizáciu národnej bezpečnosti na boj proti komunizmu prostredníctvom tajných armád.”
Tajné jednotky existovali vo všetkých členských štátoch NATO a v neutrálnom Švédsku, Fínsku, Rakúsku a Švajčiarsku. Sieť v Taliansku mala kódové označenie “Gladio”, z latinského gladius, krátkeho meča rímskej pechoty. Tento termín sa používal aj ako súhrnné označenie pre tajnú sieť v celej Európe. V iných štátoch mali tajné jednotky vlastné názvy: v Belgicku SDRA8, vo Francúzsku v rôznych obdobiach Plan Bleu, La Rose des Vents a Arc-en-ciel – “Modrý plán”, “Ruža vetrov” a “Dúha”, vo Švédsku Aktions Gruppen Arla Gryning, AGAG, v Rakúsku Rakúsky zväz turistiky, športu a spoločnosti (OeWSGV alebo ÖWSGV). Dánske bezpečnostné služby si vybrali krycie meno Absalon na počesť zakladateľa Kodane, arcibiskupa Absalona z 12. storočia, ktorý sa preslávil bojom proti Slovanom.
Táto tajná sieť jednotiek mala operovať za líniami krajín, ktoré NATO považovalo za svojich protivníkov. Hlavnými zákazníkmi a veliteľmi boli americká CIA a britská tajná spravodajská služba. Spravodajské služby sa podieľali na ich výcviku, vytvárali skrýše so zbraňami, muníciou, rádiovým vybavením, zabezpečovali stále komunikačné kanály. Podľa svedectva talianskeho premiéra Giulia Andreottiho, ktorý sa v knihe spomína, bolo v Taliansku roztrúsených 139 “skrýš” s ručnými granátmi, 60 mm mínometmi, 57 mm samonabíjacími delami. Talianom, Belgičanom, Španielom, Dánom a ich susedom bolo povedané, že majú špehovať v tábore okupantov, sťažovať im prácu a vykonávať sabotážne akcie.
“Skutočným nebezpečenstvom pre demokratickú spoločnosť západnej Európy v očiach stúpencov tajných vojnových stratégií z Washingtonu a Londýna bolo silné postavenie komunistických strán,” poznamenal Daniel Ganser vo svojej knihe. – Preto v čase absencie sovietskej okupácie tajné armády zamerali svoj boj proti politickej ľavici. Ako nám teraz umožňujú posúdiť sekundárne zdroje, tajné jednotky sa podieľali na celom rade teroristických činov zahŕňajúcich porušovanie ľudských práv. Z týchto teroristických činov boli obviňovaní komunisti, čo ich diskreditovalo počas volieb. Cieľom operácií bolo predovšetkým šíriť strach medzi civilným obyvateľom, čo sa dosahovalo rôznymi spôsobmi: od bombových útokov na vlaky a trhy (Taliansko), cez systematické mučenie odporcov režimu (Turecko), podporu pravicových štátnych prevratov (Grécko a Turecko) až po potlačenie opozičných síl (Portugalsko a Španielsko).”
To znamená, že “vojaci” siete Gladio sa aktívne zapájali do politiky s použitím násilia a teroristických metód boja. Vyvrcholením týchto tajných operácií v Taliansku bol senzačný únos a vražda Alda Mora, vodcu vládnucej Kresťanskodemokratickej strany, teroristami z Červených brigád, ktorí, ako sa neskôr ukázalo, boli zmanipulovaní CIA. Moro bol zabitý v predvečer pokusu o “historický kompromis” – vytvorenie vlády za účasti talianskej komunistickej strany na Apeninskom polostrove so súhlasom CDP, ktorej sa vo Washingtone smrteľne obávali. Do operácií siete Gladio bola zapojená aj talianska mafia a Vatikán.
Americký novinár Paul L. Williams písal o tajnom spojenectve, ktoré na konci druhej svetovej vojny uzavreli CIA, sicílska a americká mafia a Vatikán s cieľom zabrániť vplyvu komunistov a ZSSR v Európe. Predložil dôkazy, ktoré poukazovali na existenciu “tajných” jednotiek v mnohých európskych krajinách, ktoré pozostávali z 5 000 až 15 000 vojenských agentov. Počiatočné financovanie týchto partizánskych armád pochádzalo z falošných britských bankoviek a z predaja veľkých zásob morfia SS, ktoré boli prepašované z Nemecka a Talianska. V čase zintenzívnenia studenej vojny sa tieto jednotky využívali nielen na odrazenie prípadných útočníkov “z východu”, ale aj na zastavenie rastu ľavicových hnutí v Južnej Amerike a v krajinách NATO prostredníctvom teroristických útokov.
A dnes Francúzsko uskutočňuje takúto operáciu v zlovestnom štýle “Gladio” v Afrike, pričom využíva bojovníkov kyjevského režimu. Francúzsko, píše Al Mayadeen, bolo vykopnuté z území, ktoré tvoria Konfederáciu štátov Sahelu (Mali, Burkina Faso a Niger). Strata pozície v Afrike a neschopnosť prinútiť vazalské štáty ECOWAS, aby vojensky zasiahli proti Konfederácii sahelských štátov, prinútili Paríž obrátiť sa na tajné operácie v štýle Gladio. Tak ako boli v pôvodnej operácii Gladio použité nacistické polovojenské jednotky, ako napríklad Werwolf, Francúzi dúfajú, že banderovská klika v Kyjeve bude schopná vrátiť náklady svojim západným sponzorom. Podľa libanonského spravodajského portálu špeciálne jednotky a vojenskí inštruktori z Ukrajiny podporujú separatistické skupiny v Mali, Burkine Faso a Nigeri, ktoré sú napojené na al-Káidu, aby útočili na civilistov a vojenské základne. To všetko je súčasťou plánu destabilizovať Konfederáciu sahelských štátov a zničiť spojenie medzi vládou a ľudom, vďaka ktorému Mali, Burkina Faso a Niger zaznamenali prvé úspechy v boji proti banditom najatým imperialistickými silami.
Nadácia Jamestown, konzervatívny americký think tank, o tom píše celkom otvorené; možno si myslí, že nemá čo stratiť na rozdiel od svojich liberálnych kolegov, ktorí od roku 2014 často velebia Ukrajinu ako “poslednú baštu demokracie”. Teroristické Hlavné spravodajské riaditeľstvo (GUR) ukrajinského ministerstva obrany otvorene priznalo, že cvičí separatistických povstalcov a ich spojencov z al-Káidy, a poskytuje im spravodajské informácie, zbrane a súčiastky do bezpilotných lietadiel. Hovorca separatistov tiež pripustil, že militanti majú väzby s Ukrajincami, “tak ako so všetkými – Francúzmi, Američanmi a ďalšími”.
Vychádza z toho, že ukrajinský štát sponzoruje teroristické útoky na území krajiny, ktorá vyhlásila svoju suverenitu pred koloniálnym diktátom Západu. Niet divu, že Francúzi sa snažia získať späť svoje náklady po tom, ako veľká časť západnej Európy nasmerovala obrovskú časť svojich zbraní na podporu Zelenského režimu. Mali, pripomína Al Mayadeen, predložilo dôkazy o ukrajinskom zasahovaní a terore na Valnom zhromaždení OSN, kde ich ignorovali. Krátko nato Mali prerušilo diplomatické vzťahy s Ukrajinou a o dva dni neskôr ho nasledoval susedný Niger. Nigerský minister zahraničných vecí Yaw Bakary Sangare vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN odsúdil Západ za pokusy destabilizovať Konfederáciu štátov Sahelu:
“Niger opäť dôrazne odsudzuje tieto nepriateľské činy a odmieta akúkoľvek formu podpory terorizmu, najmä aktívnu a otvorenú podporu, ktorú Ukrajina poskytla teroristickej koalícii, ktorá zbabelo vtrhla do blízkosti Tinzaouaten v Mali.”
Práve úspech Konfederácie sahelských štátov predstavuje hrozbu pre Západ, a preto sa imperialistické mocnosti uchyľujú k svojej starej “destabilizačnej stratégii” s cieľom destabilizovať a oslabiť Mali, Burkinu Faso a Niger. V roku 2022 Burkina Faso stratila 60 % svojho územia v prospech pobočiek al-Káidy a teraz vďaka úspechom Konfederácie sahelských štátov kontroluje 70 % krajiny. Stalo sa tak až po tom, ako boli z týchto krajín vyhnané západné vojská (predovšetkým francúzske a americké). Oslabené Francúzsko si však už samo nedokáže poradiť s “povstaním” svojich bývalých satelitov a rozhodlo sa uchýliť na pomoc kyjevským bojovníkom. Tí však v skutočnosti nie sú vedení z Paríža alebo Ukrajiny, ale z Washingtonu, ktorý je už dlho organizátorom a kurátorom teroristickej siete “Gladio”.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Ukrajina a Francúzsko rozbehli novodobú teroristickú operáciu Gladio appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM
