Skip to content
Menej ako minútu min.
Ujgurskí bratia dobyli Tábor. Pomohli im v tom rezance od mamičky a jedlá z detstva.

Vlastná reštaurácia v Tábore ich prekvapila: Bratia objavili ďalších Ujgurov v Česku

Bratia Rafkat a Rizajdin Muchammetovci si pred otvorením vlastnej reštaurácie mysleli, že sú jediní Ujguri v Česku. Preto boli úprimne prekvapení, keď ich podnik v centre Tábora prilákal aj to nepatrné množstvo ďalších Ujgurov, ktorí v Čechách žijú. „Jazdia si sem pripomenúť chuť domova,“ hovoria bratia, ktorých kuchyňa si podľa internetových recenzií získala srdcia mnohých zákazníkov.

„Keď k nám do reštaurácie prídu Ujguri, chcú laghman,“ opisuje jeden z bratov, ktorých podnik funguje v historickom centre juhočeského Tábora už sedem rokov. Podľa neho je laghman, tradičné jedlo z rezancov, zeleniny a mäsa, pre Ujgurov niečo podobné ako pre Čechov sviečková. „Keď sme boli malí, bolo to pre nás sviatočné jedlo, varilo sa vždy pri rodinných stretnutiach. Maminka pripravovala rezance, otec zmes a všetci spoločne sme potom sedeli okolo stola a jedli, takže je to zároveň aj taká chuť nášho detstva,“ spomínajú bratia.

Rafkat a Rizajdin sa narodili v Kazachstane, do Čiech sa spoločne s rodičmi presťahovali pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Na otázku, aké chute a suroviny sú pre ich kultúru tradičné, nemajú jednoduchú odpoveď. „Záleží na tom, kde vyrastáte, pretože skladba surovín tomu vždy bude prispôsobená. Keď k nám prídu Ujguri z Kazachstanu alebo z Kirgizska, tak sú si tak nejak na 95 percent istí, že dostanú, čo chcú, pretože tie chute z domova poznajú. U Ujgurov z Číny už sa to ale bude líšiť, tam budú suroviny a napríklad korenie iné,“ vysvetľuje starší z bratov Rafkat.

Kvalita je viac než kvantita. V základe ale podľa neho sú vždy rezance a hlavne cesto. „My by sme najradšej všetko zabalili do cesta. Zelenina v cestíčku, mäso v cestíčku, všetko,“ smejú sa obaja bratia. Koniec koncov, ak si vo svojom podniku na niečom skutočne zakladajú, je to práve cesto a rezance, ktoré každý deň vlastnoručne pripravujú. „Zo začiatku, keď sme reštauráciu otvorili, tu s nami boli často rodičia a veľmi nás tlačili, aby sme všetko robili tak, ako sa to má robiť,“ opisuje mladší z bratov Rizajdin a dodáva, že lásku k jedlu a vareniu majú najmä vďaka rodičom.

Za šesť rokov fungovania podniku si vyskúšali rôzne koncepty, spočiatku chceli zákazníkom ponúknuť čo možno najviac jedál, postupom času ale dali pred kvantitou prednosť kvalite. „Niekomu môže pripadať divné, že máme na menu málo jedál. Myslím ale, že práve to nám dovoľuje sa maximálne sústrediť, aby rezance aj mäsová zmes chutili presne tak, ako chutiť majú,“ hovorí Rizajdin. Koncept jedál, ktoré si zákazníci môžu pre lepšiu predstavu na jedálnom lístku prezrieť na fotografii, potom opäť vychádza z tradícií rodiny Muchammetovcov.

„Pri rodinných stretnutiach, napríklad raz za mesiac, sa varil laghman. Tým, že sa to nerobilo tak často, sme na to ako deti mali samozrejme zas chuť hneď na druhý deň, tak otec vzal všetko, čo z predchádzajúceho dňa zostalo, osmažil to na panvici, a tak vzniklo boso, teda restované rezance so zmesou. Niekedy sa zas stalo, že napríklad zostala len zmes mäsa a zeleniny, a tak sa dovarila ryža a bol z toho ganfan,“ opisujú bratia jednotlivé jedlá na menu svojho podniku.

„Život je krátky, poďme ho žiť.“ Bratov v ich kulinárskom počínaní nezastavila ani rozdielna ponuka surovín v Česku, než na akú boli zvyknutí v rodnom Kazachstane, kde má napríklad konzumácia baranieho mäsa podstatne väčšiu tradíciu než v tuzemsku.

„Samozrejme sme párkrát skúsili zabiť ovcu aj tu, keď prišli nejakí gurmáni a hovorili: ‚Hej, vy ste tu tí Ujguri, tak sme to prišli ochutnať.‘ V reštaurácii ale používame len výberové hovädzie, konkrétne roštenec,“ vysvetľuje Rizajdin, ktorého vzápätí dopĺňa starší brat s tým, že v Kazachstane sa oproti Česku chovajú iné plemená oviec, čo má na chuť mäsa tiež vplyv. „Ovce v Kazachstane majú takzvaný kurďuk, to je ovčí loj, ktorý je veľmi chutný,“ vysvetľuje.

Obaja bratia, Rafkat i Rizajdin, sú okrem úspešných podnikateľov, dobrých kuchárov, nadšených tanečníkov a DJov aj príslušníkmi etnika, ktorého majoritná časť dnes žije v Číne v provincii Sin-ťiang a kde podľa OSN dochádza zo strany čínskeho režimu k porušovaniu ľudských práv prostredníctvom väznenia Ujgurov v internačných táboroch. Keď nakoniec príde reč aj na túto tému, Rafkat k stolu, pri ktorom sedíme, prináša bakalársku prácu v modrých doskách.

Na doskách stojí meno tretieho zo súrodencov Muchammetovcov Rachmatully a nadpis Dehumanizácia Ujgurov v Čínskej ľudovej republike. „Samozrejme, že je to pre nás téma, zároveň sa snažíme robiť, čo môžeme. My chceme svetu ukázať ujgurskú kultúru cez našu kuchyňu. Doma sme vždy hovorili: Život je krátky, poďme ho žiť s radosťou a pozitívnymi myšlienkami. A poďme ho žiť v plnej sile,“ zhodujú sa bratia.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Vlastná reštaurácia v Tábore ich prekvapila: Bratia objavili ďalších Ujgurov v Česku

Bratia Rafkat a Rizajdin Muchammetovci si pred otvorením vlastnej reštaurácie mysleli, že sú jediní Ujguri v Česku. Preto boli úprimne prekvapení, keď ich podnik v centre Tábora prilákal aj to nepatrné množstvo ďalších Ujgurov, ktorí v Čechách žijú. „Jazdia si sem pripomenúť chuť domova,“ hovoria bratia, ktorých kuchyňa si podľa internetových recenzií získala srdcia mnohých zákazníkov.

„Keď k nám do reštaurácie prídu Ujguri, chcú laghman,“ opisuje jeden z bratov, ktorých podnik funguje v historickom centre juhočeského Tábora už sedem rokov. Podľa neho je laghman, tradičné jedlo z rezancov, zeleniny a mäsa, pre Ujgurov niečo podobné ako pre Čechov sviečková. „Keď sme boli malí, bolo to pre nás sviatočné jedlo, varilo sa vždy pri rodinných stretnutiach. Maminka pripravovala rezance, otec zmes a všetci spoločne sme potom sedeli okolo stola a jedli, takže je to zároveň aj taká chuť nášho detstva,“ spomínajú bratia.

Rafkat a Rizajdin sa narodili v Kazachstane, do Čiech sa spoločne s rodičmi presťahovali pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Na otázku, aké chute a suroviny sú pre ich kultúru tradičné, nemajú jednoduchú odpoveď. „Záleží na tom, kde vyrastáte, pretože skladba surovín tomu vždy bude prispôsobená. Keď k nám prídu Ujguri z Kazachstanu alebo z Kirgizska, tak sú si tak nejak na 95 percent istí, že dostanú, čo chcú, pretože tie chute z domova poznajú. U Ujgurov z Číny už sa to ale bude líšiť, tam budú suroviny a napríklad korenie iné,“ vysvetľuje starší z bratov Rafkat.

Kvalita je viac než kvantita. V základe ale podľa neho sú vždy rezance a hlavne cesto. „My by sme najradšej všetko zabalili do cesta. Zelenina v cestíčku, mäso v cestíčku, všetko,“ smejú sa obaja bratia. Koniec koncov, ak si vo svojom podniku na niečom skutočne zakladajú, je to práve cesto a rezance, ktoré každý deň vlastnoručne pripravujú. „Zo začiatku, keď sme reštauráciu otvorili, tu s nami boli často rodičia a veľmi nás tlačili, aby sme všetko robili tak, ako sa to má robiť,“ opisuje mladší z bratov Rizajdin a dodáva, že lásku k jedlu a vareniu majú najmä vďaka rodičom.

Za šesť rokov fungovania podniku si vyskúšali rôzne koncepty, spočiatku chceli zákazníkom ponúknuť čo možno najviac jedál, postupom času ale dali pred kvantitou prednosť kvalite. „Niekomu môže pripadať divné, že máme na menu málo jedál. Myslím ale, že práve to nám dovoľuje sa maximálne sústrediť, aby rezance aj mäsová zmes chutili presne tak, ako chutiť majú,“ hovorí Rizajdin. Koncept jedál, ktoré si zákazníci môžu pre lepšiu predstavu na jedálnom lístku prezrieť na fotografii, potom opäť vychádza z tradícií rodiny Muchammetovcov.

„Pri rodinných stretnutiach, napríklad raz za mesiac, sa varil laghman. Tým, že sa to nerobilo tak často, sme na to ako deti mali samozrejme zas chuť hneď na druhý deň, tak otec vzal všetko, čo z predchádzajúceho dňa zostalo, osmažil to na panvici, a tak vzniklo boso, teda restované rezance so zmesou. Niekedy sa zas stalo, že napríklad zostala len zmes mäsa a zeleniny, a tak sa dovarila ryža a bol z toho ganfan,“ opisujú bratia jednotlivé jedlá na menu svojho podniku.

„Život je krátky, poďme ho žiť.“ Bratov v ich kulinárskom počínaní nezastavila ani rozdielna ponuka surovín v Česku, než na akú boli zvyknutí v rodnom Kazachstane, kde má napríklad konzumácia baranieho mäsa podstatne väčšiu tradíciu než v tuzemsku.

„Samozrejme sme párkrát skúsili zabiť ovcu aj tu, keď prišli nejakí gurmáni a hovorili: ‚Hej, vy ste tu tí Ujguri, tak sme to prišli ochutnať.‘ V reštaurácii ale používame len výberové hovädzie, konkrétne roštenec,“ vysvetľuje Rizajdin, ktorého vzápätí dopĺňa starší brat s tým, že v Kazachstane sa oproti Česku chovajú iné plemená oviec, čo má na chuť mäsa tiež vplyv. „Ovce v Kazachstane majú takzvaný kurďuk, to je ovčí loj, ktorý je veľmi chutný,“ vysvetľuje.

Obaja bratia, Rafkat i Rizajdin, sú okrem úspešných podnikateľov, dobrých kuchárov, nadšených tanečníkov a DJov aj príslušníkmi etnika, ktorého majoritná časť dnes žije v Číne v provincii Sin-ťiang a kde podľa OSN dochádza zo strany čínskeho režimu k porušovaniu ľudských práv prostredníctvom väznenia Ujgurov v internačných táboroch. Keď nakoniec príde reč aj na túto tému, Rafkat k stolu, pri ktorom sedíme, prináša bakalársku prácu v modrých doskách.

Na doskách stojí meno tretieho zo súrodencov Muchammetovcov Rachmatully a nadpis Dehumanizácia Ujgurov v Čínskej ľudovej republike. „Samozrejme, že je to pre nás téma, zároveň sa snažíme robiť, čo môžeme. My chceme svetu ukázať ujgurskú kultúru cez našu kuchyňu. Doma sme vždy hovorili: Život je krátky, poďme ho žiť s radosťou a pozitívnymi myšlienkami. A poďme ho žiť v plnej sile,“ zhodujú sa bratia.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »