Po návšteve ruskej štátnej Dumy som si bol uctiť aj pamiatku nevinných civilných obetí, ktoré povraždilo teroristické komando zverbované banderovskými zločineckými tajnými službami, ktoré v marci 2024 neďaleko Moskvy v smutne známej Crocus City Hall povraždilo viac ako 140 ľudí. Banderovci v tomto prípade ocenili jeden ľudský život na cca 138 €. Je smutné, že táto neonacistická svoloč, ktorá brutálnym spôsobom „riadi“ Ukrajinu je miláčikom prozápadných politikov, médií a sfanatizovaného plebsu, ktorý sa ako nepríčetné stádo svojim nielen tichým, ale aj veľmi hlasným súhlasom spolupodieľa na všetkých zločinoch, ktoré tento banderovský neonacistický režim pácha od roku 2014. Je smutné, ako sa títo modrožltovlajčkári dokážu verejne zhovädzovať tým, že nekriticky, nepríčetne až bezmozgovo obhajujú všetky zločiny, vrátané teroristického útoku v Crocus City Hall argumentáciou, že Ukrajina má právo sa brániť a banderovci majú právo vraždiť civilistov.
Ako by ste sa cítili, keby niekto z vašej rodiny či priateľov ide na hudobný koncert a príde o život rukou teroristov, ako by ste zareagovali?! Počas mojej návštevy na Donbase som mal možnosť rozprávať sa s ruským dobrovoľníkom, ktorý sa rozhodol ísť do boja proti banderovskými neonacistom z toho dôvodu, že v Crocus City Hall prišla o život jeho malá neter, ktorá nemala ani 10 rokov. Proste ju tam tí teroristickí bastardi popravili iba kvôli tomu, že tam bola. Keď si niekto stále myslí, že Rusko proti Banderalandu vedie imperiálnu vojnu kvôli tomu, aby rozšírilo svoje územie, alebo že ozbrojený konflikt trvá iba 3 roky a útok Ruska bol nevyprovokovaný, tak nech si skúsi predstaviť, že v nákupnom centre, do ktorého pravidelne chodieva, jeho alebo jeho deti či blízkych pripravia o život len preto, že im banderovci dali zopár drobných.
Tiež pozdravujem všetkých morálnych „lúzrov“ z radov aj čelných predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí 24.2.2025 zverejňovali svoje slaboduché výlevy o nevyprovokovanej ruskej agresii voči mierumilovnej Ukrajine a bludy o porušovaní medzinárodného práva. Už im asi z hláv vyfučali také termíny ako Majdan v roku 2014, Minské dohody 1 a 2, či XY pokusov Ruskej federácie o diplomatické riešenie občianskej vojny, ktorú v roku 2014 vyprovokovali západné tajné služby. Ja som na Donbase bol osobne, rozprával som sa s miestnymi obyvateľmi a všetci mi povedali, že Rusko zareagovalo príliš neskoro a k tomu „porušeniu“ medzinárodného práva malo pristúpiť podstatne skôr. Taký je skutočný príbeh z Donbasu a nie tie propagandistické klamstvá, za ktoré sa ešte ich protagonisti budú zodpovedať. A to si zapamätajte, že sa budú zodpovedať pred spravodlivosťou. A nech si všetci tí „odborníci“ na medzinárodné právo preštudujú, či môže štátna moc napadnúť vlastných občanov regulárnou armádou a potom nech mudrujú, či bola špeciálna vojenská operácia vyprovokovanou alebo nevyprovokovanou.
Tiež u mňa neobstoja ani tie alibistické argumenty, že ak by Slovensko oficiálne schvaľovalo zmenu hraníc vojenskou silou, tak by mohlo prísť aj k posúvaniu našej južnej hranice, a preto sa ako štát nemôžeme postaviť na správnu stranu dejín, za pravdu a odsúdiť zločinecký banderovský režim v podobe vojnového zločinca Zelenského, či Kiskovho kamoša Porošenka. My maďarskú menšinu a ani žiadnu inú menšinu nepresviedčame samopalmi, granátmi či raketami o tom, že sú Slováci a môže byť len Slováci a ak nechcú byť Slováci, tak musia zomrieť. My nikomu neodoberáme jeho základné ľudské práva a slobody!!
Hlboko ma znepokojilo konanie našich diplomatických predstaviteľov v OSN, ktorí nás neustále dávajú na medzinárodnej pôde do polohy podporovateľov a spojencov banderovského zločineckého kyjevského režimu. Ak toto neprestane a naša suverénna zahraničná politika nezmení svoj nesuverénny charakter, tak niekde je chyba a bude ju treba riešiť.
Zdroj: Pavol Slota
