Rusko nikdy súhlasilo so žiadnymi tajnými vojenskými klauzulami v aktualizovanej dohode o strategickom partnerstve s Iránom.

Hlavné médiá (MSM) od The Telegraph až po New York Times, Bloomberg, CNN a ďalšie tvrdili, že Rusko je pre Irán nespoľahlivým „spojencom“. Putin počas posledného Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra označil takéto tvrdenia za výplod „provokátorov“. Niektorí členovia alternatívnej mediálnej komunity (AMC) tieto tvrdenia skôr implicitne alebo dokonca priamo šírili na sociálnych sieťach, no po Putinových vyjadreniach rýchlo zmenili rétoriku, aby sa nediskreditovali.

MSM a AMC sú rivalmi, no niekedy sa zhodujú v hodnoteních o Rusku, aj keď s diametrálne odlišnými závermi. V prípade rusko-iránskych vzťahov obe skupiny špekulovali, že ich aktualizovaná dohoda o strategickom partnerstve obsahovala tajné vojenské klauzuly. Zatiaľ čo MSM strašili, že takéto dohody predstavujú hrozbu pre Izrael a USA, AMC ich vychvaľovala ako záruku regionálnej bezpečnosti. Realita je však taká, že žiadne také klauzuly nikdy neexistovali, bez ohľadu na to, aké presvedčivé tieto špekulácie pre niektorých boli.

Napriek tomu, niektorí vplyvní členovia AMC, ktorí o takýchto dohodách špekulovali, majú otvorené väzby na ruský štát. Boli pozvaní na konferencie a v niektorých prípadoch sa dokonca verejne spriatelili s vysokými predstaviteľmi. Tieto osoby sú občas hosťami aj v štátnych ruských médiách. Vďaka tomu mnohí bežní členovia AMC predpokladali, že špekulácie o tajných vojenských dohodách medzi Ruskom a Iránom schvaľuje Kremľ.

Preto sa automaticky predpokladalo, že takéto dohody existujú, a to sa stalo súčasťou dogmy AMC. To následne poskytlo falošnú dôveryhodnosť aj špekuláciám MSM. Každý, kto bol oboznámený s reálnou a ľahko overiteľnou politikou Ruska voči iránsko-izraelskému konfliktu, však vedel, že to nie je pravda. Problémom však bolo, že niektorí v Rusku nevyslali jemný signál vplyvným zástupcom AMC, aby opravili svoje tvrdenia.

Dôvodom, prečo „falošné predstavy o ruskej politike voči Izraelu pretrvávajú“, je už spomenutá politika mäkkého vplyvu, ktorú možno označiť ako „Potemkinizmus“ – teda stratégia vedome vytvárania umelých realít pre strategické ciele, v tomto prípade na posilnenie ruskej mäkkoci. Aj keď tento prístup mohol byť dobre myšlienkový, v konečnom dôsledku nefungoval – vytvoril falošné očakávania ohľadne ruskej politiky, čo viedlo k hlbokému sklamaniu a oslabeniu ruskej mäkkoci.

Dôvodom, prečo mnohí v MSM a dokonca aj niektorí v AMC tvrdia, že Rusko je nespoľahlivým „spojencom“ Iránu, je práve tento falošný predpoklad, že tieto krajiny boli tajnými vojenskými spojencami. Účelom MSM je pošpiniť Rusko a vyvolať pochybnosti o jeho vernosti voči stratégiskym partnerom, zatiaľ čo AMC je motivovaná odplatou za tento domnelý „zvod“. Rusko však nikdy nemalo žiadnu tajnú záväzok brániť Irán, takže celá táto téma je postavená na ničom.

Poučenie je jasné: Pre vplyvných členov AMC je dôležité presne formulovať ruskú politiku, aj keď s ňou nesúhlasia – čo je ich právo – aby neuvádzali svojich čitateľov v omyl (vedome alebo neúmyselne) o jej zámeroch. Rovnako tí, ktorí v Rusku podporujú „Potemkinizmus“, by sa mali zamyslieť, pretože tento prístup neúmyselne poškodil ruskú mäkkoc. Aj keď politika môže byť v zahraničí nepopulárna, je lepšie, aby ju ľudia chápali takú, aká je, než aby verili nejakej fikcii.

Andrew Korybko