Sloboda slova alebo ideologická kontrola?
V posledných rokoch čelíme bezprecedentnému vývoju v oblasti digitálnej regulácie. Cieľom má byť ochrana pred nenávistným prejavom a dezinformáciami. Ale kto vlastne rozhoduje, čo je ešte „kritika“ a čo už „nenávisť“? Kde končí sloboda a začína cenzúra?
Nedávna analýza nemeckého portálu NIUS.de odhaľuje prepojenia medzi Trusted Flaggermi, organizáciou HateAid a politickými kruhmi na ľavom spektre. Tieto spojenia vyvolávajú otázky o nezávislosti a nestrannosti tých, ktorí majú obrovský vplyv na online obsah.
Trusted Flaggeri: Nová digitálna polícia?
Podľa Digital Services Act (DSA) môžu niektoré mimovládne organizácie získať štatút tzv. Trusted Flagger – dôveryhodného nahlasovateľa. Ich hlásenia o údajne škodlivom alebo nelegálnom obsahu majú prednosť a platformy ako Facebook, YouTube či X ich musia spracovať rýchlo – často bez hlbšieho preskúmania.
Znie to dobre. Ale čo ak tieto organizácie nie sú nezávislé, ale silne ideologicky motivované?
Správa NIUS ukazuje, že napríklad HateAid má personálne a finančné väzby na nemecké politické strany ako Die Grünen (Zelení) a Die Linke (Ľavica). Pracovníci organizácie prešli z politických kancelárií rovno do vedenia mimovládky, ktorá dnes rozhoduje, čo je „nenávistný prejav“.
EMFA: Zákon, ktorý rozdeľuje médiá na „vyvolených“ a ostatných
Na druhom fronte prichádza European Media Freedom Act (EMFA) – zákon, ktorý sľubuje väčšiu ochranu médií pred svojvoľným zásahom platforiem. EMFA zavádza tzv. mediálnu výnimku – uznané médiá musia byť vopred informované, ak má byť ich obsah zmazaný.
Dobrá správa? Áno, ale nie pre všetkých.
Bežní používatelia, blogeri či alternatívne médiá túto ochranu nemajú. Ich obsah môže byť zmazaný prakticky okamžite – najmä ak ho Trusted Flagger nahlási ako „škodlivý“.
Kto teda rozhoduje, čo je ešte „legitímne“?
Toto je najdôležitejšia otázka dnešnej digitálnej doby. Rozhodovanie o tom, čo je „pravda“, „dezinformácia“ alebo „nenávisť“ sa neodohráva na súdoch, ale v kanceláriách aktivistov a na serveroch algoritmov.
Ak mimovládne organizácie s politickými väzbami dostávajú právomoci digitálneho „dozoru“, otvára sa priestor pre ideologickú cenzúru.
A ak sa k tomu pridá legislatíva, ktorá rozdeľuje používateľov internetu na „privilégovaných“ a „neprivilégovaných“, môžeme sa čoskoro ocitnúť v prostredí, kde sloboda slova existuje len na papieri.
Čo môžeme robiť ako občania?
Vyžadujme transparentnosť: Chceme vedieť, ktoré organizácie sú Trusted Flaggermi a kto ich financuje.
Podporujme slobodné médiá: Aj menšie portály, blogy a nezávislí autori zohrávajú dôležitú úlohu v rovnováhe moci.
Zaujímajme sa o legislatívu: Sledujme, čo Európska únia schvaľuje v našom mene – a aké to má dôsledky.
