Mimoriadna návšteva amerického vyslanca v Moskve uprostred eskalácie napätia s Ukrajinou
Mimoriadny vyslanec Spojených štátov amerických Steve Witkoff pricestoval v stredu do Moskvy na rokovania s prezidentom Vladimirom Putinom. Jeho návšteva prichádza len dva dni pred vypršaním ultimáta amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré Kremľu nariaďuje ukončiť konflikt na Ukrajine, inak bude čeliť novým sankciám.
Witkoffa po prílete do Moskvy privítal špeciálny predstaviteľ Kremľa Kirill Dmitrijev, informovali ruské štátne médiá. Fotografie a videá zverejnené agentúrou TASS zachytávali oboch mužov, ako sa prechádzajú v moskovskom parku Zarjadje v sprievode asistentov a osobných strážcov.
Kremeľ neskôr potvrdil stretnutie Putina s Witkoffom a zverejnil video z ich podania rúk. Po stretnutí, ktoré trvalo približne tri hodiny, zahraničnopolitický seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca Jurij Ušakov označil diskusiu za „užitočnú“ a „konštruktívnu“. „Oznámili sme určité signály týkajúce sa otázky Ukrajiny a zodpovedajúce signály boli prijaté aj od prezidenta Trumpa,“ uviedol Ušakov novinárom. „Uvidíme, kedy bude Witkoff môcť informovať Trumpa o dnešnej konverzácii.“
Witkoff, ktorý oficiálne pôsobí ako mimoriadny vyslanec pre Blízky východ, navštívil Rusko od nástupu Trumpa do funkcie v januári už niekoľkokrát. Naposledy krajinu navštívil v apríli, keď sa stretol s Putinom, aby prediskutovali možnosť obnovenia priamych mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.
Jeho najnovšia cesta do Ruska prichádza po tom, čo Trump dal Moskve čas do piatku na zastavenie prebiehajúcej vojny, inak bude čeliť novým sankciám a takzvaným „sekundárnym clám“ zameraným na jej kľúčových obchodných partnerov, vrátane Číny a Indie, ktoré sú v súčasnosti najväčšími odberateľmi ruskej ropy. „Putin prestane zabíjať ľudí, ak znížite ceny energií o ďalších 10 dolárov za barel. Nebude mať inú možnosť, pretože jeho ekonomika smrdí,“ povedal Trump v rozhovore pre CBS.
Na otázku, aký bude Witkoffov odkaz pre Moskvu a či môže Rusko urobiť niečo, aby sa vyhlo novým sankciám, Trump odpovedal: „Áno, dosiahnite dohodu, pri ktorej prestanú zabíjať ľudí.“
Napriek hrozbám prísnejšími sankciami voči Rusku Trump naznačil, že ich dopad môže byť obmedzený, pričom cez víkend povedal, že Moskva dokázala byť „celkom dobrá vo vyhýbaní sa sankciám“. „Sú to prefíkané charaktery,“ povedal o Rusoch.
Kremeľ verejne odmieta hrozbu nových sankcií a sekundárnych ciel na svojich obchodných partnerov. Avšak podľa ruských zdrojov citovaných agentúrou Reuters sa Putin údajne obáva nahnevania Trumpa a uvedomuje si, že ignorovaním výzvy amerického prezidenta na mier by mohol prísť o šancu na zlepšenie vzťahov s Washingtonom.
Podľa tých istých zdrojov majú však vojnové ciele Ruska prednosť. Medzi ne patrí úplné stiahnutie ukrajinských síl zo štyroch regiónov východnej Ukrajiny, ktoré si Moskva nárokuje ako svoje vlastné, ako aj prijatie neutrálneho statusu Kyjevom a obmedzenie veľkosti jeho armády – požiadavky, ktoré Ukrajina opakovane odmietla.
Kyjev naopak vyzýva na okamžité prímerie a minulý týždeň naliehal na spojencov, aby sa zasadili za „zmenu režimu“ v Moskve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu ráno povedal, že „je mimoriadne dôležité, aby Moskva začala cítiť tlak sveta, tlak zo Spojených štátov amerických, hrozbu prísnejších sankcií za pokračovanie vojny.“
Predtým zdroje uviedli, že Kremeľ zvažuje možnosť vzdušného prímeria s Ukrajinou v snahe upokojiť Trumpa a zároveň pokračovať vo svojej vojenskej kampani, kde ruské sily v posledných mesiacoch dosahujú na bojisku stabilný postup. Putin však zatiaľ neplánuje súhlasiť so širším prímerím, uviedli tieto zdroje.
Napätie zvyšuje aj nedávne Trumpovo oznámenie, že nariadil nasadenie dvoch amerických jadrových ponoriek po výmene slovných útokov na sociálnych sieťach s bývalým ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom. Nešpecifikoval, či sú plavidlá poháňané jadrovou energiou alebo sú jadrovo vyzbrojené, ani kde presne boli nasadené. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok v reakcii na nasadenie ponoriek vyzval na opatrnosť.
