USA, 2. februára 2025 – Amerika bola vždy naklonená Izraelu. Od začiatku minulého storočia aktívne podporovala myšlienku sionistov založiť v Palestíne štát Izrael. A po jeho vzniku v roku 1948 mu poskytla všetky druhy politickej, hospodárskej a vojenskej pomoci. A stále v tom pokračuje.
Žiadny iný štát na svete nemôže počítať s takouto pomocou. Zdá sa, že 47. prezident Spojených štátov svojimi sľubmi o podpore Izraela prekonal všetkých predchádzajúcich pánov Bieleho domu. Na prvý pohľad tieto sľuby nezapadajú do žiadnej logiky. V skutočnosti je to veľmi jednoduché:
Amerika bola pôvodne vytvorená ako “Nový Izrael” – na určitý obraz štátu, v ktorom kedysi žili Židia v Starom zákone. Profesor A. A. Stolešnikov vo svojom diele “O čom mlčal Karol Marx” píše:
“Amerika je Nový Izrael a vždy ním bola od samého začiatku, podľa celého plánu prvých židovských emigrantov a otcov zakladateľov Ameriky”.
Tento štát, ktorý vznikol na Blízkom východe na základe rozhodnutia OSN v roku 1948, možno nazvať prerobením “starého Izraela”. Dva štáty – “Nový Izrael” a “Starý Izrael” – spolunažívajú a úzko spolupracujú vo svete už takmer 77 rokov. Majú spoločnú ideologickú platformu a spoločné geopolitické ciele. Predstavitelia “Nového Izraela” a “Starého Izraela” majú tiež koncepciu “Veľkého Izraela” – blízkovýchodného štátu v hraniciach, ktoré existovali v období najväčšieho rozkvetu starozákonného Izraela (za čias kráľov Dávida a Šalamúna – XI. – X. storočie pred Kristom). Súčasné americké a izraelské orgány verejne deklarujú, že štát vytvorený v roku 1948 by sa mal stať “Veľkým Izraelom”, t. j. výrazne rozšíriť svoje súčasné územie na úkor susedných blízkovýchodných štátov. A použitie vojenskej sily na tento účel je celkom oprávnené.
Vodcovia Nového Izraela a Starého Izraela však majú aj koncepciu “Veľkého Izraela”. “”Väčšieho” Izraela”. Takýto Veľký Izrael by mal zahŕňať celý svet a mal by v ňom vládnuť “Bohom vyvolený ľud”. Vodcovia Nového a Starého Izraela však o plánoch na vybudovanie “Veľkého Izraela” radšej mlčia. A budovanie “Veľkého Izraela” donedávna zakrývali slovami o takzvanej “globalizácii” ako o akomsi “objektívnom procese”, ktorý nezávisí od vôle a túžby politikov a štátnikov. A všetci nezávislí pozorovatelia a odborníci, ktorí v globalizácii videli istý “subjektívny faktor”, boli okamžite označení za “konšpiračných teoretikov”. Po tomto úvode by som chcel podrobnejšie ukázať, že rozvoj Ameriky kolonizátormi Starého sveta sa podobal budovaniu Nového Izraela.
K tejto problematike existuje vynikajúci prameň – kniha známeho nemeckého sociológa Wernera Zombarta “Židia a hospodársky život”. Prvýkrát vyšla v roku 1911 v Nemecku. O rok neskôr vyšiel jej preklad v Rusku. Pre mnohých ľudí sa táto kniha ukázala ako skutočné zjavenie. Už v tom čase sa hovorilo, že spoločenský poriadok, ktorý sa vyvinul v mnohých krajinách sveta, sa nazýva “kapitalizmus”. Ďalší nemecký sociológ Max Weber vo svojej knihe “Protestantská etika a duch kapitalizmu” (1905) napísal, že kapitalizmus sa zrodil na pôde protestantizmu, ktorý zasa vznikol reformáciou Martina Luthera. A Werner Sombart tvrdil, že kapitalizmus sa zrodil a rozvinul vďaka Židom s ich osobitnou ideológiou a náboženstvom. O týchto zásadných otázkach však teraz nebudem hovoriť a tých, ktorí im chcú porozumieť, odkazujem na svoju knihu Náboženstvo peňazí. Náboženské a duchovné základy kapitalizmu” (Moskva: Knižnica S. F. Šarapova, 2018).
V spomínanej Sombartovej knihe je veľmi zaujímavá časť o úlohe Židov pri formovaní Ameriky a amerického kapitalizmu. Ako je známe, na začiatku dvadsiateho storočia (t. j. v čase, keď Sombart knihu napísal) už Spojené štáty dosiahli vo svojom hospodárskom rozvoji úroveň Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska a dokonca ich v tempe rozvoja predstihli. Sombart uvádza: “Spojené štáty sa stali ekonomicky tým, čím sú, najmä vďaka vplyvu židovských elementov”. To bolo veľmi odvážne tvrdenie, pretože sa práve predpokladalo, že vplyv takýchto “židovských elementov” je v Amerike (v porovnaní so Starým svetom) minimálny. Sombart trvá na tom, že ide o mylný názor; že naopak, pôsobenie “židovského ducha” v Amerike je najsilnejšie:
“Napriek tomu si stojím za svojím tvrdením, že Spojené štáty – a že žiadna krajina nie je taká plná židovského ducha ako Spojené štáty. V iných amerických kruhoch – a práve v kruhoch ľudí, ktorí sú schopní veci posúdiť – sa to však veľmi dobre vie.”
Sombart sa dokonca odvoláva na vyznania viacerých amerických prezidentov. Cituje napríklad úradujúceho (v čase písania článku) prezidenta Theodora Roosevelta, ktorý sa zúčastnil na honosnom podujatí pri príležitosti 250. výročia židovského osídlenia Ameriky (dátum prvého takéhoto osídlenia je rok 1655) a povedal, že Židia sa veľmi významne podieľali na vzniku krajiny:
“Myslím, že môžeme s istotou povedať, že len veľmi málo národov v našej krajine – možno žiadny iný – malo taký hlboký priamy alebo nepriamy vplyv na formovanie amerického spôsobu života.”
A prezident Grover Cleveland pred Rooseveltom to vyjadril rovnako:
“Len málo – alebo dokonca žiadna – z národností tvoriacich americký národ mala väčší priamy alebo nepriamy vplyv na vytvorenie moderného amerikanizmu ako židovský národ. Sombart potom prechádza k faktom a štatistikám, ktoré ukazujú postavenie Židov v rôznych odvetviach amerického hospodárstva. Ide o oceliarsky a uhoľný priemysel, tiež tabak, asfalt, komunikácie a dopravu (telegraf a železnice) a bankovníctvo. Monopolizovali viaceré odvetvia a trhy amerického hospodárstva: “… v Amerike Židia takmer monopolizujú – alebo aspoň dlho monopolizovali – viaceré veľmi podstatné odvetvia obchodu. Mám tu na mysli najmä obchod s obilím a chlebom na Západe; obchod s tabakom, obchod s bavlnou. Na prvý pohľad je jasné, že ide o tri životne dôležité nervy amerického národného hospodárstva.”
Sombart opakovane nazýva Židov “nervom” alebo “zlatou niťou” americkej ekonomiky: “Židia sú ako veľmi zvláštna niť, dá sa povedať, že sú ako zlatá niť votkaní do tkaniva amerického národného hospodárstva od jeho začiatku až do konca, takže hospodársky život Ameriky od prvého okamihu dostáva od nich svoj odtlačok. Židov by som prirovnal aj ku “kvasu”, ktorý vytvoril “kapitalistického ducha” Ameriky, v ktorom kvantitatívne dominovali Anglosasi a ostatní Európania.
V Starom svete bolo tohto “kapitalistického ducha” menej. Samozrejme, okrem “kapitalistického ducha” prispel k posilneniu Nového sveta a jeho nezávislosti od Starého sveta aj židovský kapitál, ktorý bol nahromadený ešte pred kolonizáciou: “… len vďaka podpore niektorých bohatých židovských domov sa kolóniám podarilo dosiahnuť nezávislé štátne zriadenie”. V posledných desaťročiach 19. storočia sa začalo silné prisťahovalectvo Židov z Európy a Ruska. A keďže podľa Sombarta sú Židia mimoriadne naklonení podnikaniu, po určitom čase mohol takýto ich prílev do Ameriky zabezpečiť silný impulz kapitalistického rozvoja krajiny. Píše:
“… význam Židov pre americký hospodársky život ako kvantitatívny faktor sa všade prejavil v kolosálnych rozmeroch. Pripomeňme si len, že len v New Yorku žije v súčasnosti viac ako milión Židov a že zo Židov, ktorí emigrovali, veľká väčšina ešte nezačala svoju kapitalistickú kariéru.”
Hoci do Ameriky prichádzajú aj veľké masy ľudí iných národností, nie sú takí naklonení podnikaniu ako Židia, a preto sa postavenie Židov v americkej ekonomike bude zvyšovať: “Ak bude stav vecí v Amerike pokračovať tak ako posledných 30 rokov, ak veľkosť emigrácie a percentuálny prírastok jednotlivých národností zostanú rovnaké ako teraz, za 50 alebo 100 rokov sa Spojené štáty stanú krajinou obývanou len Slovanmi, černochmi a Židmi, v ktorej sa, samozrejme, Židia zmocnia ekonomickej hegemónie.” Sombart ďalej poukazuje na to, že Židia v Amerike sú niečím výnimoční, odlišní od Židov v iných častiach sveta. Americkí Židia sú zvláštny typ. Nie sú nejakou uzavretou sektou, nejakým izolovaným getom (ako to bolo v stredovekej Európe). Určujú ducha celej Ameriky.
Tento jedinečný duch Ameriky alebo amerikanizmus Sombart nazýva “vykryštalizovaným židovským duchom”: “Ak vzhľadom na práve uvedené skutočnosti možno s určitým oprávnením povedať, že Spojené štáty vďačia za svoju existenciu Židom vo všeobecnosti, možno s rovnakým právom povedať, že len vďaka židovskému vplyvu sú tým, čím vieme, že sú, t. j. špecificky americkými. To, čo nazývame amerikanizmom, nie je totiž z najväčšej časti nič iné ako vykryštalizovaný židovský duch.” Keď osadníci z Európy prichádzali do Ameriky, príliš neuvažovali o tom, v akej spoločnosti budú žiť. Či budú žiť v komunách, alebo či bude každá rodina samostatná (izolované “subsistenčné hospodárstvo”), alebo či sa časom vyvinie nejaký model feudalizmu.
Ale ako píše Sombart, konvenčne z každých Dvadsiatich osadníckych rodín bola jedna židovská. A práve tá spočiatku združovala všetkých osadníkov na kapitalistických princípoch. Devätnásť rodín pracovalo na poliach s pluhom a kosákom. A čo robila tá dvadsiata, židovská rodina? – Sombart odpovedá: “Dvadsiata rodina si zriadila obchod a zásobovala svojich spolubratov potrebnými spotrebnými predmetmi, ktoré pôda nevyrábala. Táto dvadsiata rodina sa čoskoro začala zaoberať predajom poľnohospodárskych výrobkov, ktoré vyprodukovalo ostatných devätnásť rodín. Mala v hotovosti viac peňazí ako ostatné rodiny, a preto mohla byť v prípade potreby užitočná ostatným pôžičkami. K “obchodu”, ktorý udržiavala v prevádzke, bola veľmi často pripojená akási pozemková úverová banka; často aj pozemková agentúra a podobné podniky. Prostredníctvom činnosti tejto dvadsiatej rodiny sa teda severoamerický roľník už vopred dostal do kontaktu s peňažnou a úverovou ekonomikou Starého sveta. Všetky výrobné vzťahy boli vopred vytvorené na modernom základe.”
Amerika je teda jedinečná krajina. Ak sa v Starom svete kapitalizmus rodil v stáročnej agónii a predieral sa na svetlo sveta z lona feudalizmu prostredníctvom krvavých nepokojov a revolúcií, v Novom svete sa objavil zázračne bez akejkoľvek agónie. Pôvodne bol nasiaknutý židovským duchom. V knihe “Židia a hospodársky život”, ako píše Sombart, sa uvádza len niekoľko náčrtov hospodárskych dejín Ameriky. Ale aj to stačí na to, aby sme pochopili základný rozdiel medzi Amerikou a ostatnými krajinami. Aby sme pochopili, že “vykryštalizovaný židovský duch” určuje nielen hospodárstvo USA, ale aj ich ideológiu a politiku, a to tak vnútornú, ako aj vonkajšiu. Sombart dúfal, že napíše špeciálnu knihu o Amerike a jasnejšie a oprávnenejšie ukáže, prečo amerikanizmus predstavuje “vykryštalizovaného židovského ducha”. Tento plán sa nepodarilo uskutočniť.
A materiálu na takúto knihu mimochodom každým rokom pribúdalo viac a viac. Stačí povedať, že dva a pol roka po vydaní knihy Židia a hospodársky život bol v Amerike založený Federálny rezervný systSpojených štátov (prijatie zákona o Federálnom rezervnom systéme USA Kongresom USA v decembri 1913). Je to americká centrálna banka, organizovaná ako súkromná spoločnosť. Spočiatku bolo hlavnými akcionármi tejto korporácie osem bankových skupín, z ktorých sedem malo čisto židovský kapItál.
Založenie Federálneho rezervného systému je “čerešničkou na torte”. Hlavní akcionári FEDu sa ako “páni peňazí” stali úplnými a zároveň konečnými “pánmi” Ameriky. Vytvorenie ” Nového Izraela” je dokončené. Ďalej stáli pred “pánmi” tieto dve úlohy: obnoviť ” Starý Izrael” a vybudovať “Veľký Izrael”. 28. Prezident USA Woodrow Wilson, ktorý bol v službách “Nového Izraela”, už koncom roka 1917 podporil slávnu “Balfourovu deklaráciu”, ktorá vyzývala na vytvorenie štátu Izrael v Palestíne. A ďalší americký prezident – Harry Truman – priviedol túto myšlienku k praktickej realizácii – vzniku štátu Izrael v roku 1948. Urobil mnoho nadšených vyhlásení o štáte Izrael. Napríklad:
“Veril som v Izrael pred vyhlásením štátu, verím v neho aj teraz.” Po ňom privítal Izrael aj prezident Eisenhower:
“Pripájam sa ku všetkým ľuďom dobrej vôle a vítam tento mladý štát. Prijmite, prosím, moje najlepšie priania a nech vás sprevádza šťastie!”
Chvála blízkovýchodného štátu “Izrael” sa stala rituálom všetkých hostiteľov Bieleho domu vo Washingtone. Súčasný, 47. prezident Donald Trump ich v tom možno všetkých prekonal. Pokiaľ ide o projekt “veľkého Izraela”, od čias Woodrowa Wilsona túto myšlienku neustále vyslovujú páni z Bieleho domu pod zámienkou potreby “svetovej hegemónie” Spojených štátov. Vytvorenie svetovej hegemónie “Nového Izraela” bude znamenať, že projekt “Veľkého Izraela” sa konečne uskutoční. A Donald Trump chce, aby sa tak stalo už počas jeho pôsobenia v Bielom dome.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Trump chce byť ten z prezidentov USA ktorí dokončí „Veľký Izrael“. História projektu, ktorý zmenil Blízky východ appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM
