Svetová ekonomika na križovatke: Od trhovej neutrality k geopolitickej stratégii
Po osemdesiat rokov Západ, najmä EURópske štáty, vnímal trhy ako neutrálne arény riadené pravidlami, nie mocou. Táto éra sa skončila. Globálna ekonomika je dnes formovaná rivalitou, nátlakom a kontrolou. Obchod už nie je len obchodom v rámci poriadku založenom na pravidlách, ale stal sa súčasťou geopolitickej stratégie. A nejde o dočasné narušenie.
Ako varovala šéfka MMF Kristalina Georgievová, svet sa rozpadá na konkurenčné bloky. Stará vízia globalizácie sa zrútila. To, čo sa mnohým v Európe zdalo ako prirodzené usporiadanie, bola v skutočnosti historická anomália: systém vybudovaný na americkom vedení svetového poriadku, presadzovaný prostredníctvom inštitúcií ako NATO a Brettonwoodsky systém. Toto lešenie sa teraz otriasa.
Globálny trh založený na pravidlách, ktorý sme považovali za samozrejmosť, ustupuje svetu ozbrojenej vzájomnej závislosti. Aby sa v ňom Západ zorientoval, potrebuje nový druh spojenectva: NATO pre obchod.
Koniec 80-ročnej ekonomickej ilúzie
Po druhej svetovej vojne USA a ich spojenci vybudovali ekonomický systém, ktorého cieľom bolo zabrániť návratu k destabilizujúcemu chaosu 30. rokov. Boli zriadené inštitúcie ako MMF, Svetová banka a GATT, aby podporili globálny kapitalizmus pod americkým vedením. Bezpečnosť zabezpečovala vojenská sila USA, zakotvená v NATO. Obchod prekvital. Rovnako aj Európa, ktorej povojnová obnova a integrácia boli upísané americkými zárukami.
Keď sa skončila studená vojna, ilúzia, že globálny kapitalizmus môže fungovať nezávisle od geopolitiky, sa prehĺbila. Do 90. rokov sa mnohí domnievali, že trh je samoregulačný a vo svojej podstate podporuje mier.
Dnes sa s návratom súperenia veľmocí táto ilúzia rozbila. Ekonomický liberalizmus už nie je v súlade s geopolitickou realitou.
Vstupujeme do spôsobu myslenia vojnového hospodárstva – kde národná bezpečnosť prevyšuje efektívnosť cien. Tento posun urýchlili dva šoky: ruská invázia na Ukrajinu a ekonomický vzostup Číny.
Napríklad závislosť Európy od lacného ruského plynu ju vystavila, keď Rusko v roku 2022 použilo svoje toky ako zbraň. Najmä Nemecko stavilo skôr na trhovú logiku ako na geopolitické riziko. Hodnotenie z roku 2021 dokonca vyhlásilo Nord Stream 2 za bezpečný len niekoľko mesiacov predtým. Výsledok: energetická kríza a zbesilé hľadanie LNG.
Ďaleko, zatiaľ čo sa Západ držal ortodoxie voľného trhu, Čína desaťročia budovala na vojnu pripravenú ekonomiku. V rámci iniciatív „Made in China 2025“ a „Military-Civil Fusion“ identifikovala kľúčové sektory a presunula sa k ich ovládnutiu, vrátane vzácnych zemín, batérií, solárnej energie a umelej inteligencie. Dnes Čína vyrába viac ako 75 % lítium-iónových batérií a takmer všetok svetový gálium. Kontroluje dodávateľské reťazce pre energetickú transformáciu – a čoraz viac aj komponenty vojenskej sily.
Rozhodujúce je, že Čína sa nebojí využiť túto dominantnú pozíciu na trhu na politické účely. V roku 2010 obmedzila vývoz do Japonska kvôli sporu. A jej zelená technologická dominancia vytvára závislosť v Európe i mimo nej. Nedávno Čína zaviedla kontrolu nad gáliom a germániom, ktoré sú rozhodujúce pre vývoj polovodičov na celom svete.
V reakcii na tento posun americký seo-consulting.sk/“ title=“poradca“>poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan otvorene argumentoval za strategickejšiu formu kapitalizmu, pričom odmietol „príliš zjednodušené“ modely voľného trhu. Obchod už nie je neutrálny. Dôležitá nie je len cena, ale aj kontrola.
80-ročná ilúzia skončila, vzniká nová paradigma
Stručne povedané, vstupujeme do novej, prvej skutočne geopolitickej a ekonomickej paradigmy za osem desaťročí.
Pohodlné obdobie po studenej vojne – keď sa zdalo, že trhy sú prvoradé a história sa údajne skončila – ustúpilo drsnejšiemu a Hobbesovskému prostrediu.
Na rozdiel od 30. rokov však Západ nie je bez finančných prostriedkov alebo bezbranný; sme bohatí a so oneskorením sa prebúdzame k výzve. Teraz musíme využiť naše silné stránky jasným spôsobom.
Úlohou je aktualizovať inštitúcie a myslenie liberálneho poriadku 20. storočia, aby sme splnili zložitejšiu realitu 21. storočia.
Ak uspejeme, geoeconomics nemusí viesť ku katastrofe, ale bude si vyžadovať, aby sme podriadili obchod stratégii – úmyselne a inteligentne – rovnako ako to urobili naši predkovia v 40. rokoch, keď budovali systém, ktorý tak dlho prinášal mier a prosperitu.
Obchodná dohoda medzi EÚ a USA zdôrazňuje tento posun
Nerovnosť nedávnej obchodnej dohody medzi EÚ a USA, v ktorej blok prehltol 15 % tarify, je dokonalým príkladom tohto posunu. Ukazuje tiež, že desaťročia trvajúca závislosť Európy od USA sa stala strategickou zraniteľnosťou.
Táto epizóda posilňuje potrebu, aby Európa a ďalší štrukturálne diverzifikovali naše obchodné vzťahy a hodnotové reťazce vo svete eskalujúceho ekonomického nátlaku. Musí nás to prinútiť prehĺbiť partnerstvá mimo transatlantickej osi bez toho, aby sme sa príliš spoliehali na Čínu.
Toto nie sú 30. roky. Európa zostáva bohatým, demokratickým a stabilným regiónom. Ale povojnové generácie nemajú žiadnu pamäť systémového narušenia. Predpokladali sme, že liberalizmus je trvalý. Verili sme, že „ide o ekonomiku, hlupák“. Teraz sa učíme, že strategická moc, nie trhová cena, určuje výsledky.
Obrana je ďalší príklad. Donedávna väčšina členov NATO nedostatočne míňala na svoje armády. Do roku 2021 len šesť splnilo cieľ 2 % HDP. To sa po roku 2022 rýchlo zmenilo. Ale obranný priemysel bol zaskočení. Plán poslať 1 milión nábojov na Ukrajinu odhalil, že výrobné kapacity EÚ sú ďaleko zaostávajúce. Európa desaťročia optimalizovala efektívnosť, nie výdrž.
To isté platí pre obchod. Nemecký model Wandel durch Handel – change through trade – sa prehodnocuje. Berlín teraz preveruje čínske investície a znižuje závislosť od autoritárskych dodávateľov. V celej Európe je strategická autonómia novým heslom. Ale zmena myslenia sa len začína.
NATO pre obchod: strategická úloha, ktorá nás čaká
Trhový liberalizmus predpokladal, že obchod prinesie mier. Ale dnes je obchod nástrojom vplyvu. Novou mantrou musí byť odolnosť – vrátane budovania domácich kapacít, aj keď je to drahšie. Nejde o dočasnú úpravu. Je to nový normál.
A táto nová éra si vyžaduje nové inštitúcie. Rovnako ako bolo NATO vybudované na obranu spoločnej bezpečnosti, Západ teraz potrebuje strategické spojenectvo na obranu spoločnej ekonomickej suverenity – NATO pre obchod – vrátane krajín ako Japonsko, Južná Kórea a Austrália.
Ekonomická bezpečnosť sa musí stať spoločným cieľom, nielen národným. USA už podnikli kroky s domácimi investíciami do čipov a ekologických technológií a zákazmi vývozu kľúčových technológií do Číny. Teraz ich EÚ nasleduje so zákonom Chips Act a Critical Raw Materials Act. Sú to nevyhnutné, ale nedostatočné opatrenia. Musíme vybudovať ekonomickú koalíciu ochotných, a to hneď.
To znamená spoločné investície, zosúladené obchodné pravidlá a kolektívnu ochranu kritických dodávateľských reťazcov. Znamená to akceptovať vyššie náklady na ochranu dlhodobej slobody. Lacný tovar nie je lacný, ak nás robí závislými od nepriateľských mocností a geopolitických mocenských hier.
Úlohou nie je ustúpiť od globálneho obchodu, ale prebudovať ho na strategických základoch. Voľný trh sa nedokáže ubrániť sám. Rovnako ako mier, musí byť chránený prostredníctvom spojenectiev.
Koniec ekonomického liberalizmu, návrat stratégie
Trhový liberalizmus je mŕtvy. Zomrel, keď sme prestali veriť, že obchod je len o cene. Zomrel, keď sa dodávateľské reťazce stali bojiskami. A zomrel, keď autokracie ozbrojili vzájomnú závislosť, zatiaľ čo demokracie váhali.
Ak si chceme zachovať prosperitu, musíme byť ochotní ju brániť – nielen tankami, ale aj zmluvami, tarifami a dôveryhodnými partnermi.
NATO pre obchod nie je metafora. Je to ďalšia potrebná inštitúcia vo svete, kde obchod už nie je v bezpečí pred politikou. Ak ho Západ dokáže vybudovať, kolaps trhového liberalizmu nemusí znamenať úpadok; môže to byť začiatok odolnejšieho a bezpečnejšieho ekonomického poriadku.
Danijel Višević
