4. adventná nedeľa – Posledný Ilešházi
Posledná adventná nedeľa nás prirodzene vedie k tichšiemu pohľadu na dejiny – k bilancii, úvahám a uzatváraniu kapitol. Práve takýto rozmer má aj príbeh Štefana II. Ilešháziho, posledného mužského predstaviteľa rodu, ktorý po viac než štyroch storočiach zmizol z dejín.
Štefan II. Ilešházi sa narodil roku 1762 v Bratislave. Získal kvalitné vzdelanie, precestoval značnú časť Európy a vstúpil do služieb monarchie. Zastával viacero verejných a krajinských funkcií, pôsobil v armáde, politike aj správe žúp (trenčiansky a liptovský župan, cisársko-kráľovský komorní, kráľovský stolník, vnútorný tajný radca, nositeľ Radu Zlatého rúna). Napriek vysokému spoločenskému postaveniu a rozsiahlym majetkom sa však jeho život postupne dostával do čoraz zložitejšej situácie.
Počas života Štefana II. Ilešháziho postihol Trenčiansky hrad v roku 1790 veľký požiar. Keďže hrad už v tom čase neplnil funkciu rodového sídla, k jeho obnoveniu nedošlo a postupne začal chátrať.
Začiatkom 19. storočia sa Ilešháziovci ešte stále radili medzi významné uhorské rody, no doba sa menila. Vojny, hospodárske tlaky a zmeny spoločenského usporiadania zasiahli aj starú aristokraciu. Štefan II. sa postupne dostával do dlhov a napokon bol nútený rozpredať rodové majetky, vrátane panstiev, ktoré Ilešháziovci vlastnili celé generácie.
Osobný život mu nepriniesol úľavu. Rodová línia pokračovať nemohla, zomrel bez priameho mužského dediča tzv. rod vymrel po meči. Smrťou Štefana II. v roku 1838 (vo veku 76 rokov) sa definitívne uzavrela viac než 400-ročná história jedného z najvýznamnejších šľachtických rodov regiónu.
Zostali po nich hrady, kaštiele, knižnice, umelecké zbierky – a pamäť krajiny, ktorú po stáročia formovali.
Na ilustračnom obrázku je Štefan II. Ilešházi. Obrázok je upravený pomocou AI. Originálny portrét je v zbierkovom fonde Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Trenčiansky hrad
