Pískanie v ušiach, známe ako tinnitus, je stále do istej miery veľkou neznámou, ktorá môže svojim nositeľom výrazne znepríjemňovať život. Je dôležité zdôrazniť, že tinnitus nie je to isté, čo zvukové halucinácie, kedy človek počuje hlasy, hudbu alebo zvuky, ktoré nesú určité osobné posolstvo. To už spadá do oblasti psychiatrie.
Slovo tinnitus pochádza z latinského slova tinniere, čo znamená zvoniť. Nejde však o zvukový signál smerujúci z ucha do mozgu. Zaujímavé je, že ho počuje/vníma aj hluchý človek. Presná príčina vzniku tohto problému nie je úplne jasná, respektíve existuje viacero možných vinníkov, ako napríklad preťažovaná a často súčasne aj zablokovaná krčná chrbtica, vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia, roztrúsená skleróza a ďalšie.
Z tohto dôvodu je potrebné pacienta vyšetriť nielen po stránke ORL, ale vziať do úvahy aj jeho celkový stav a okrem iného aj lieky, ktoré užíva. Spravidla sa teda nezaobídeme bez komplexného interného vyšetrenia. Podľa skúseností je potrebné starostlivo vyšetriť hlavne krčnú chrbticu, ktorá veľmi významne ovplyvňuje sluchové vady alebo tinnitus, a dokonca ich môže aj spôsobiť.
Pojem hypoplázia arteria vertebralis označuje zúženie tepny, ktorá zásobuje krvou oblasť spodiny lebečnej a ucha. Toto zúženie môže byť vrodené alebo získané v dôsledku útlaku cievy chybným postavením krčnej chrbtice. Hypopláziu je možné odhaliť angiograficky, čo je metóda zobrazenia cievneho riečiska po aplikácii kontrastnej látky. Ak má pacient tinnitus a zistí sa hypoplázia, môže sa tento nález dať do príčinnej súvislosti. Faktom ale je, že veľa pacientov nemá žiadny defekt cievneho riečiska a pritom trpí tinnitom, alebo sa naopak úplne náhodne počas vyšetrenia z iných dôvodov odhalí hypoplázia, no daný človek tinnitus neudáva.
Mnohokrát môže byť príčinou tinnitu len mazová zátka, ktorá upchá zvukovod, a po jej odstránení problém pomine. Niekedy sa tinnitus dáva do súvislosti aj so stomatologickým zákrokom, len nie je úplne jasné, či ťažkosti nastanú vplyvom zvuku vŕtačky alebo neprirodzeného záklonu pacienta na zubárskom kresle.
Tinnitus môže zhoršovať predovšetkým psychické napätie, stresové situácie, preťaženie v športe alebo napríklad dlhé riadenie automobilu,teda všetko, pri čom je človek pod psychickým tlakom. Tinnitu môžu predchádzať vnútorné obavy, úzkosť, strach, podvedomé konflikty, problémy s partnerom či dokonca depresie. Psychosomatika hovorí, že ak máme problémy so sluchom, nechceme čosi počuť/naslúchať spravidla od blízkych osôb. Skôr než o liečbe by sme mali hovoriť o terapii, liečebných postupoch, ktoré môžu šelesty v uchu zvládnuť či zmierniť. Rozhodne neplatí, že sa dá tinnitu zbaviť rýchlo a ľahko, aj keď na druhú stranu faktom je, že tinnitus v niektorých prípadoch opäť sám vymizne.
Vzhľadom na to, že tinnitus môže vzniknúť náhle, ale aj plíživo, je potrebné od seba tieto dve možnosti odlíšiť. Inak sa postupuje, ak pacient príde včas s akútnym tinnitom, a inak, ak ide o chronický stav. V takom prípade bude náprava či úľava zložitejšia.
U akútnych prípadov, ak sa človek dostaví k lekárovi v horizonte dní alebo aj týždňov od začiatku ťažkostí, je liečba obdobná ako u náhle vzniknutej nedoslýchavosti. Pacient užíva kortikoidy a lieky na podporu cievneho zásobenia sluchového orgánu i centrálneho nervového systému. Ak je táto terapia zahájená včas, býva ďaleko úspešnejšia než u pacientov s chronickým priebehom, kde je v prvom rade potrebné človeka komplexne vyšetriť a snažiť sa zapôsobiť na tú najviac pravdepodobnú príčinu.
Terapeuticky to znamená nasadiť lieky pre podporu krvného obehu, lieky ovplyvňujúce metabolizmus nervových buniek a tiež zahájiť rehabilitačné cvičenia. Ak nie je príčinou tinnitu aneuryzma (výduť) cievy alebo nádor mozgu, spravidla nejde o vážne ochorenie, zato veľmi obťažujúce. V terapii tinnitu sa používajú lieky ovplyvňujúce prekrvenie/cievne zásobenie (betahistín), v posledných desiatich rokoch tiež látky na podklade ginkgo biloby, ktoré majú okrem iného vplyv na pamäť alebo funkciu nervových buniek v mozgu. Je však potrebné počítať s dlhodobou, niekoľkomesačnou liečbou.
Pozitívne výsledky prináša liečba laserom v kombinácii s ginkgo bilobou a rehabilitáciou krčnej chrbtice, rovnako ako hyperbarická oxygenoterapia, teda inhalácia pretlakového kyslíku v barokomore, ktorá je v mnohých prípadoch veľmi účinná.
Jednou z metód, ktorá sa u tinnitu nejaký čas uplatňovala a stále sa využíva, je používanie tzv. noiseru, čo je elektronická pomôcka (vkladá sa do ucha), ktorá vytvára jemný príjemný šum. Ten prekryje zvuky, ktoré pacient počuje v uchu. Namiesto toho, aby človek kontroloval, či stále počuje ony nepríjemné zvuky, vníma zvuk noiseru podobný morskému šumeniu vĺn. U mnohých pacientov takto dochádza k uspokojivým výsledkom, no nemožno povedať, že by sa metóda mala používať plošne, u všetkých prípadov tinnitu. Každý je originál s inou príčinou sluchových ťažkostí, a preto by aj liečba mala byť celkom individuálna!
Pomoc v podobe psychoterapie môže odhaliť skryté príčiny tinnitu, ktoré súvisia napríklad s prežitou traumou (úmrtie, rozchod). Vhodným pomocníkom bývajú rôzne relaxačné metódy, pri ktorých dochádza k uvoľňovaniu celého tela a nastoleniu pocitu pokoja, ktorého sa mnohokrát danému človeku v bežnom živote nedostáva. Čo sa týka cvičenia, je doporučovaná napríklad jóga, čchi-kung či tai-či, teda také postupy, v ktorých ide o vláčny, pomalý pohyb prinášajúci vnútornú rovnováhu a pokoj. Niektorí ľudia si tiež (paradoxne) na tlmený, hoci nepríjemný zvuk vo svojom sluchu zvyknú, akceptujú ho a naučia sa s ním žiť.
Vzhľadom na narastajúci počet prípadov tinnitu nielen u starších osôb, ale aj u tých mladších sa zdá, že ide o tzv. civilizačné ochorenie, ktoré je úzko spojené s naším životným štýlom. Krátkodobý tinnitus zažilo zhruba 25 % populácie, chronický stav sa týka okolo 10 %. Tinnitus má hlasitosť cca 10 dB, čo zodpovedá zhruba šumu lesa za mierneho vánku. Napríklad zvuk „prehltnutia“ je o 20 dB hlasnejší, a predsa ho nijako nevnímame. Pre porovnanie, bežná ľudská reč sa pohybuje okolo 60 dB. Uši ale bohužiaľ nejdú „vypnúť“, zaťažujeme ich 24 hodín denne, na rozdiel od očí, ktoré jednoducho zatvoríme, ak ich chceme chrániť alebo si chceme oddýchnuť.
Názor lekárov na domáce čistenie uší nie je jednotný, no jemné čistenie raz za 14 dní po zvlhčení (sprchovanie, kúpanie) by malo byť v poriadku. V každom prípade je to celkom individuálne, niekto má viac mazových žliazok, tvorí sa mu teda viac mazu. Dnes už sa na ORL odstraňuje maz pod ušným mikroskopom, nemusíte teda absolvovať nie vždy príjemný výplach uší prúdom vody ako predtým.
Ľudia často sa pohybujúci na hlukovo exponovaných miestach (hudobníci, zvukári a pod.) by sa mali pravidelne (raz ročne) dostaviť na audiometrické vyšetrenie, ktoré hodnotí sluchové straty v dôsledku nadmerného hluku. Práve títo ľudia okrem iného často trpia aj tinnitom.
Odborná spolupráca: MUDr. Ivan Šejna, CSc., Otorinolaryngologická klinika 3. LF UK a FNKV v Prahe
