Je to príbeh ako z divokého špionážneho románu, ale skutočne sa pred osemdesiatimi rokmi odohral. Sovieti na prahu studenej vojny nachytali Američanov v nedbalkách, podarilo sa im dostať odposluch priamo do pracovne veľvyslanca USA v Moskve.
Pred osemdesiatimi rokmi, v posledných týždňoch druhej svetovej vojny, sa zdalo, že spolupráca medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom len prekvitá. Ako symbol priateľstva darovali Sovieti americkému veľvyslancovi Williamu Averellu Harrimanovi v Moskve ručne vyrezávaný štátny znak Spojených štátov, takzvanú Veľkú pečať. Veľvyslanec si cenný dar vystavil vo svojej rezidencii v Spaso House, kde visel až do roku 1952.
Nevedel ale, že s pečaťou získal aj tajné odpočúvacie zariadenie. Sovieti sedem rokov počúvali jeho dôverné rozhovory. Jednalo sa o jeden z najgeniálnejších trikov studenej vojny, ktorý dodnes udivuje technikov aj historikov.
Američania mu dali prezývku „Vec“ (The Thing). A nebola to len tak obyčajná ploštica. Bola to technická rarita bez akejkoľvek elektroniky alebo batérie. Fungovala na princípe pasívneho rezonátora, ktorý sa aktivoval až vtedy, keď Sovieti z neďalekej budovy vyslali vysokofrekvenčný signál. Pečať slúžila ako anténa a zároveň ako mikrofón, ktorý prenášal zvuky a rozhovory z miestnosti.
Za geniálnym designom „Veci“ stojí Lev Sergejevič Ťermen, vo svete známejší ako Léon Theremin. Tento ruský vynálezca je ale preslávený predovšetkým vďaka svojmu hudobnému nástroju, ktorý sa po ňom menuje – teremin. Ťermeninov život bol plný zvratov. V 20. a 30. rokoch bol oslavovaný v USA ako hviezda, ale v roku 1938 bol unesený sovietskou tajnou políciou a poslaný do gulagu. Jeho technický talent ale nakoniec využili sovietske úrady, a tak Ťermen v špeciálnych tajných laboratóriach vyvíjal špionážne zariadenia, vrátane „Veci“.
Zariadenie zostalo neodhalené neuveriteľných sedem rokov. Jeho existencia vyšla najavo až v roku 1951, keď britský radista náhodou zachytil podivný rádiový signál, ktorý prenášal ľudské hlasy. Američania rezidenciu okamžite prehľadali, ale trvalo im ešte celý rok, než prišli na to, že neviditeľným uchom je práve pečať vyrezaná z jaseňa.
„Po dlhú dobu bola naša krajina schopná získavať špecifické a veľmi dôležité informácie, ktoré nám poskytovali určité výhody v studenej vojne,“ spomínal Vadim Gončarov, jeden zo sovietskych technikov, ktorí zariadenie obsluhovali.
Veľká pečať sa stala verejným tajomstvom až v roku 1960. Po zostrelení amerického špionážneho lietadla U-2 nad sovietskym územím ju americkí diplomati ukázali na zasadnutí OSN, aby dokázali, že špionáž nie je len záležitosťou jednej strany.
