V areáli niekdajšieho cisterciánskeho kláštora vo Žďári nad Sázavou by ste dnes mníchov hľadali márne. Komplex spravuje šľachtický rod Kinských, ktorý tu založil netradičné múzeum a postupne obnovuje jednotlivé budovy. Zaujíma vás, ako sa nocuje vo viac ako 700 rokov starej kláštornej zvonici? Teraz máte príležitosť.
Areál dnešného zámku vo Žďári nad Sázavou stojí na mieste bývalého cisterciánskeho kláštora, len pár krokov od slávneho pútnického kostola svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore. V dobe svojho vzniku bol kláštor duchovným i hospodárskym centrom regiónu. Po jeho zrušení v 18. storočí prešiel pod svetskú správu a postupne sa premenil v barokové sídlo. Dnes sa jednotlivé budovy areálu prebúdzajú k novému životu – citlivo a s rešpektom k ich pôvodnému účelu.
Hraběnka Marie Kinsky a dizajnérka Alexandra Dýcková spoločne vytvárajú ubytovacie priestory pre tých, ktorí hľadajú viac než len prespanie. Nocovať môžete napríklad vo veži, bývalej kláštornej zvonici starej vyše 700 rokov alebo v kláštornom mlyne zo 17. storočia, kde sa predtým varilo pivo, či v domčeku z 18. storočia, ktorý pôvodne slúžil na ustajnenie koní. Vyskúšať môžete aj nocľah v priestoroch, ktoré patrili podkonímu a správcovi areálu, alebo v dome U Kašny, v ktorom v barokovom období sídlila šľachtická akadémia, vzdelávacia inštitúcia pre mladých aristokratov.
Každé miesto má svoj vlastný príbeh, ktorý je dnes citlivo doplnený o moderné pohodlie. Architektúra, interiéry i atmosféra zostávajú verné svojmu pôvodu – bez zbytočného štylizovania, zato s dôrazom na jednoduchosť a prirodzenosť.
„Ora et labora“ čiže modli sa a pracuj bolo heslo svätého Benedikta z Nursie, zakladateľa benediktínskeho rádu, ktorý vznikol okolo roku 529. O päť sto rokov neskôr, roku 1098, vznikol nový rád cisterciánsky, ktorý na tradíciu benediktínov nadväzoval a ktorého členovia sa svojím spôsobom života chceli vrátiť k jeho naplneniu; žiť v prostote a odriekaní. Názov dostal rád podľa nového kláštora v Citeaux, latinsky Cistercium.
Cisterciánske kláštory sa budovali prevažne v odľahlých končinách a nehostinných krajoch, aby mnísi mohli ľahšie dodržiavať prísnu rehoľnú kázeň. Okolo týchto objektov sa väčšinou nachádzal vodný tok a mnoho doposiaľ neobrobenej pôdy, ktorú začali postupne kultivovať. Na poliach i v záhradách pracovali sami cisterciáni. Cisterciánske kláštory sa stali významnými hospodárskymi strediskami a čoskoro pritiahli pozornosť svetskej spoločnosti.
V Čechách boli cisterciánske kláštory zakladané od 12. storočia. V dôsledku husitských vojen a jozefínskych reforiem došlo k zániku a rušeniu mnohých z nich, ale niektoré sa podarilo obnoviť a zachovať dodnes. Navštíviť môžete napríklad kláštory vo Vyššom Brode, Sedlci u Kutnej Hory alebo v Oseku v severných Čechách.
