Divoký príbeh z Nového Zélandu: Útek do divočiny, prestrelka a tragický koniec
Začalo sa to ako bežný spor o starostlivosť o deti, no prerástlo to do udalosti plnej dobrodružstva, napätia a prekvapivých zvratov. Tom Phillips, otec troch detí, sa rozhodol zmiznúť. Nešlo však o obyčajný útek – vzal so sebou dcéru Jaydu a synov Mavericka a Embera a ukryl sa s nimi v odľahlej divočine. Minulý týždeň prišlo k vyvrcholeniu, keď polícia Phillipsa zastrelila v prestrelke.
Stráviť takmer štyri roky v divočine Nového Zélandu nie je jednoduché, no Tom Phillips si zjavne vedel poradiť. Hoci z náznakov a útržkov správ možno usudzovať, že na to nebol sám. Nehanbil sa ani za krádeže a lúpeže. V tmavom, špinavom príbytku uprostred divočiny žili tri Phillipsove deti so svojím otcom. Je ťažké odhadnúť, nakoľko dobrovoľne. Svet, ktorý pre ne vytvoril, zrejme nebol úplne láskyplný.
Príbeh pochopiteľne stále vyvoláva na Novom Zélande množstvo otázok a centrom tohto príbehu je dedina Marokopa. Miesto, kde sídli rodinná farma Phillipsovcov, je ohraničené desiatkami tisíc hektárov hustej pôvodnej kroviny.
Ako sa to začalo
Prvý nečakaný incident sa odohral v septembri 2021. Philips so svojimi tromi deťmi – dnes už dvanásťročnou Jaydou, desaťročným Maverickom a deväťročnou Ember – znenazdania odišiel a nikomu sa neozval. O devätnásť dní neskôr sa všetci nečakane vrátili k domu jeho rodičov. Phillips vtedy tvrdil, že deti vzal kempovať do lesa, pretože si potreboval „prečistiť hlavu“.
Krátko nato, pred Vianocami, Phillips spoločne so svojimi deťmi nadobro utiekol do divočiny. Namiesto toho, aby potomkovia po súdnom spore skončili v starostlivosti ich matky Cat, rozhodol sa s nimi ukryť v oblasti Waikato. V krajine, kde nechýbajú husté lesy, poľnohospodárske farmy, jaskyne aj dlhé pobrežie – ideálne miesto na úkryt. V januári 2022 sa potom nedostavil na súdne konanie a boli naňho vydané zatykače.
Čoskoro po jeho úteku polícia vyhlásila obrovské pátracie operácie a verejnosť zaplavili výzvy na poskytnutie informácií, informácie o vypísaní odmeny až do výšky 80 tisíc novozélandských dolárov, apely ich matky Cat či tipy obyvateľov Nového Zélandu. Všetky získané poznatky potom vytvorili mozaiku, ktorá však často viedla do slepých uličiek.
Honička a nejasné stopy
Roky 2022 až 2025 boli v znamení množstva špekulácií a občasných spozorovaní. Cat vraj dokonca raz Toma zbadala v prestrojení na parkovisku Bunnings v Hamiltone. Vraj ho spoznala podľa mimiky, držania tela, letmého pohľadu, a to napriek tomu, že bol veľmi dobre maskovaný.
„Verím, že ma spoznal. Odišiel a ja som ho začala prenasledovať. Keď sme zastavili na červenej, odfotila som jeho auto a zvažovala som, že vystúpim, ale bála som sa, že to možno nebude on. Pokračovala som v prenasledovaní, ale Tom prešiel pred autobus a odbočil do vedľajšej ulice, kde som ho stratila. Zastavila som a ihneď zavolala políciu,“ opísala Cat. Zvláštne potom bolo aj to, že auto, v ktorom išiel, bolo hlásené ako ukradnuté až po jej sledovačke.
„Bez detí som stratená. Boli môj svet. Moja jediná práca v živote, to boli moje deti. Mám pocit, že som nebojovala dosť tvrdo, že som nerobila dosť veľký rozruch,“ uviedla počas prebiehajúcich pátracích akcií v roku 2023.
Policajná odmena, tipy od verejnosti – napríklad video, kde lovci prasiat severne od Awamarina zachytili muža nasledovaného tromi deťmi v nepremokavom oblečení a maskáčoch – priniesli niekoľko možných stôp. Žiadna však neviedla k rozuzleniu prípadu.
Rodina, informátori a mobilita
Mnoho ľudí tvrdilo, že Phillips s deťmi mohol fungovať aj v takýchto ťažkých podmienkach, pretože pochádzal z farmárskej rodiny, takže bol zvyknutý na ťažkú prácu. Cat však jeho povesť zručného zálesáka niekoľkokrát spochybnila a uviedla, že s deťmi nikdy nepodnikli ani žiadne dlhodobé kempovanie pod šírym nebom.
Hoci neboli zverejnené dôkazy, že by mu jeho rodina priamo pomáhala s úkrytom, miestni špekulovali o prípadnom tichom prispení členov komunity. Cat a ďalší upozorňovali, že Phillips bol tiež veľmi dobre informovaný o pohybe polície, čo naznačuje, že mohol mať nejakých informátorov či pomocníkov. A neskôr sa tiež prišlo na to, že používal mobilné zariadenia, ktoré neboli detekovateľné.
Polícia po skončení pátrania uviedla, že Phillips a deti boli veľmi mobilní a často menili miesto pobytu. Ako jedno z hlavných útočísk si vybrali jednoduché táborisko v hustej krovine, kde sa našlo niekoľko improvizovaných stavieb, zbraní, plynová fľaša, štvorkolka, motorka, pneumatiky a plechovky od nápojov. Aj to tak nasvedčovalo tomu, že mužovi a jeho deťom niekto pomáhal – napríklad s krádežami vybavenia. Otázkou však zostáva, kto to mohol byť. O cudzej pomoci bol presvedčený aj Leon Wood, muž z mesta Taupō, ktorý strávil takmer tisíc hodín hľadaním Toma a nezvestných detí.
Prestrelka a záchrana detí
Pátranie po Philipsovi a jeho deťoch trvalo roky. Situácia sa konečne zmenila ráno 8. septembra 2025, keď polícia dostala hlásenie o vlámaní do obchodu s poľnohospodárskymi potrebami v Piopiu. Podozriví boli dvaja ľudia na štvorkolke, oblečení ako farmári.
Následne boli nastražené zátarasy: na križovatku položili policajné hliadky klince, po ktorých štvorkolka prešla. Vozidlo sa zastavilo a došlo k divokej prestrelke s tragickým koncom. Policajti boli pri zásahu zaskočení streľbou z vysokovýkonnej pušky a jeden z policajtov bol dokonca kriticky zranený – ale našťastie prežil. Phillips však také šťastie nemal a bol zastrelený priamo na mieste. Na mieste, kde bolo prítomné aj jedno z jeho detí.
Zvyšných súrodencov potom našli v odľahlom tábore asi dva kilometre od miesta streľby. Boli v bezpečí. Cat vyjadrila úľavu, že sa Jayde, Maverickovi a Emberovi nič nestalo, ale zároveň zdôraznila, že akákoľvek podpora Phillipsa je v skutočnosti podpora týrania detí. „Moje deti si zaslúžia lepší život než tento útek v divočine,“ povedala plná emócií. Phillipsova rodina aj novozélandská komunita prežívajú smútok nad neľahkým osudom a koncom rodiny.
„Deti sú zdravotne v poriadku, boli skontrolované odborníkmi a teraz majú všetku podporu. Čaká ich však dlhá cesta k zotaveniu, ale útechu vidíme v tom, že sú teraz v bezpečí a pod dohľadom odborníkov,“ povedal policajný komisár Richard Chambers. „Cítim hlbokú úľavu, že utrpenie mojich detí konečne skončilo. Nesmierne mi chýbali každý deň po takmer štyri roky a teším sa, až ich privítam doma s láskou a starostlivosťou,“ povedala Cat krátko po nájdení a prevoze jej potomkov do nemocnice.
Operácia a jasný apel
Polícia teraz pokračuje v operácii Cranmere, ktorá má odhaliť všetkých, ktorí Phillipsa podporovali alebo mu pomáhali vyhýbať sa spravodlivosti. Prípad tak zostáva otvorenou otázkou nielen ohľadom toho, ako všetci mohli tak dlho prežiť v divočine, ale aj toho, ako veľkú rolu mohlo hrať mlčanie miestnych obyvateľov.
Príbeh je tiež výzvou pre spoločnosť, ako zvládať zložité rodinné spory, násilie a starostlivosť o deti.
