Tehotenská cukrovka: Úprava stravy a pohyb často postačujú
Tehotenská cukrovka je metabolická porucha, ktorá sa vyskytuje výlučne počas tehotenstva a po pôrode u väčšiny žien vymizne. Ak nie, s veľkou pravdepodobnosťou ide o iný typ cukrovky, napríklad 2. typu, kedy tehotenstvo jej rozvoj len urýchlilo alebo odhalilo.
Tehotenská cukrovka je metabolická porucha, ktorá sa prejavuje zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémia). Postihuje ženy, ktoré majú na ňu vrodenú dispozíciu. Veľkú rolu hrá aj vek – do 25 rokov je pomerne vzácna, častejšia je najmä po 30. roku. Ďalšími nepriaznivými vplyvmi, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť tehotenskej cukrovky, sú obezita a nedostatok pohybu. Tehotenská cukrovka sa tiež vyskytuje dvakrát častejšie u žien liečených na vysoký krvný tlak. Začína najčastejšie v druhej polovici tehotenstva (v menšine prípadov aj skôr) a končí po pôrode. Najneskôr do konca šestonedelia sa porucha látkovej výmeny úplne normalizuje. Ak cukrovka pretrváva aj po šestonedelí, potom ide o iný typ cukrovky, ktorý sa zhodou okolností objavil v tehotenstve. Skutočná tehotenská cukrovka teda začína počas tehotenstva a končí po pôrode. Veľmi často sa ochorenie opakuje v ďalšom tehotenstve.
Ako vzniká tehotenská cukrovka
Na vzniku tehotenskej cukrovky sa podieľajú dva základné faktory. Prvým z nich je znížená citlivosť tkanív v tele na pôsobenie inzulínu (tzv. inzulínová rezistencia) v dôsledku zmien sprevádzajúcich graviditu. Druhým je nedostatočná schopnosť pankreasu reagovať na zvýšenú potrebu inzulínu v období tehotenstva (tj. porucha sekrécie inzulínu). Jednoducho povedané, pankreas produkuje menej inzulínu, než by organizmus ženy v dobe tehotenstva potreboval, a tkanivá na jeho prítomnosť reagujú nedostatočne.
V čom je tehotenská cukrovka nebezpečná?
Rizikovými faktormi tehotenskej cukrovky pre plod sú najmä vyšší rast, resp. pôrodná hmotnosť vyššia ako 4000 g, nedostatočne vyvinutá pľúcna tkanivo, čo sa môže prejaviť dychovou tiesňou po pôrode, hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi), protrahovaná (predĺžená) žltačka, pokles hladiny vápnika v krvi a rozvoj tzv. syndrómu poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADD/ADHD). Tehotenská cukrovka predstavuje isté riziko ako pre matku, tak pre plod. Konkrétne plod môže v dôsledku nadbytku cukru vykazovať oveľa väčší rast, čo sa v praxi prejavuje pôrodnou hmotnosťou vyššou ako 4000 g. Tieto bábätká majú nedostatočne vyvinutú pľúcnu tkanivo, čo sa môže prejaviť dychovou tiesňou po pôrode, a dochádza u nich k hypoglykémiám. Plod bábätka totiž v dôsledku zvýšeného prísunu cukru produkoval aj viac inzulínu. Po pôrode dochádza k rýchlemu poklesu krvného cukru, avšak zvýšená produkcia inzulínu môže u novorodenca ešte niekoľko hodín pretrvávať. A to je príčina vzniku novorodeneckej hypoglykémie. Z ďalších komplikácií, ktoré sa môžu v dôsledku tehotenskej cukrovky objaviť, sa uvádza napr. protrahovaná (predĺžená) žltačka, pokles hladiny vápnika v krvi, rozvoj tzv. syndrómu poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADD/ADHD). Rizikovými faktormi pre rodičku s tehotenskou cukrovkou sú najmä veľké pôrodné poranenia, vysoký krvný tlak, ale aj tzv. preeklampsia, tj. ochorenie, ktoré vedie k zvýšenému krvnému tlaku a vylučovaniu bielkovín močom.
Ako poznám, že trpím tehotenskou cukrovkou?
Test na tehotenskú cukrovku sa vykonáva medzi 24.–28. týždňom tehotenstva a spočíva vo vypití sladkej tekutiny (tzv. oGTT test so 75 g glukózy) a stanovení glykémie (hladiny krvného cukru) zo žilnej krvi v čase 0 – teda pred vypitím tekutiny, ďalej po 60 a 120 minútach testu. Počas testu by mamička mala byť v pokoji, nemala by chodiť, pretože chôdza a akákoľvek fyzická aktivita pomáhajú spotrebovávať prijatú glukózu a teda na cukrovku by sa v dôsledku fyzickej záťaže nemuselo prísť. Normou je glykémia v čase 0 do 5,5 mmol/l, po 60 minútach do 8,8 mmol/l a po 120 min. do 7,6 mmol/l.
Liečba tehotenskej cukrovky
Liečba tehotenskej cukrovky spočíva predovšetkým v držaní diéty s určitým povoleným množstvom sacharidov na deň – väčšinou sa jedná o diabetickú diétu s 250–325 g sacharidov/ deň.
Zásady úpravy jedálnička:
V jedle pôjde predovšetkým o pravidelnosť – jedzte pokaždé v rovnaký čas, 6× denne, najlepšie v troj- alebo dvojhodinových intervaloch. Nejedzte a nepite nič, čo obsahuje jednoduché cukry – teda repný, trstinový alebo hroznový cukor a med. Potraviny obsahujúce zložité cukry (škroby) – zemiaky, pečivo, ryža, ostatné obilniny, strukoviny – nevynechávajte, len ich rozložte do viacerých jedál. Strava by mala byť čo najpestrejšia – okrem voľných cukrov a údenín, s ktorými ste sa aj tak rozlúčili už dávno (pretože látky, ktoré obsahujú, beztak vášmu dieťatku neprospejú), nie je nič zapovedané – nezabúdajte na mlieko a mliečne výrobky, ovocie, orechy, zeleninu, mäso, ryby. Okrem pravidelnosti pôjde aj o počítanie – množstvo sacharidov, ktoré zjete, je treba počítať a neprekračovať limity. S tým vám iste poradí diétna alebo diabetologická sestra v poradni, kam by mali byť všetky tehotné s tehotenskou cukrovkou odosielané. Tehotné by nemali používať umelé sladidlá, ktoré sú obsiahnuté vo väčšine „dia“ alebo „light“ výrobkoch. Tie síce nezvyšujú glykémiu a sú doporučované ostatným diabetikom, ale v tehotenstve nie, pretože sa jedná o chemické látky, o ich vplyve na plod nie je dosť informácií a môžu byť potenciálne rizikové. V tehotenstve sme tiež prísnejší – čo je tolerované ostatným diabetikom, by pre vás a vaše dieťa mohlo byť rizikové. Ak diéta nestačí, je nutné začať aplikovať inzulín. Ten sa však po pôrode veľmi rýchlo vysadzuje. Inzulín sa aplikuje do podkožia pomocou inzulínového pera, do ktorého sa vloží zásobník s inzulínom. Ovládanie je veľmi jednoduché, aplikácia tiež snadná.
Pohyb
Doporučuje sa každodenná aktivita, najlepšie po ránu. Ideálna je chôdza, plávanie a individuálne cvičenie, najlepšie so zameraním pre tehotné ženy. V súčasnej dobe je pomerne bohatá ponuka tehotenských cvičení, stačí si vybrať. V ideálnom prípade cvičte každý deň. Ak je pre vás obtiažne to časovo zvládnuť, snažte sa aspoň v rozumnej miere o pohyb v rámci bežných denných aktivít – napr. kam môžete dôjsť pešo, nejezděte autom ani električkou. To platí predovšetkým po ránu. Tehotenská cukrovka rozhodne nie je žiadna „nevinná“ nemoc. Posledné prieskumy preukázaly, že až u polovice žien, ktoré ju mali, sa v odstupu 20–30 rokov vyvinula cukrovka 2. typu. Tieto ženy by preto rozhodne mali dochádzať na pravidelné kontroly hladín krvného cukru, ďalej prevádzkovať pravidelnú pohybovú aktivitu a predovšetkým by mali mať stále na pamäti, že dôležité je udržovať si „normálnu“ hmotnosť (tj. BMI v rozmezí 20–25). Zdravý životný štýl môže totiž rozvoj cukrovky 2. typu oddialiť a špatný naopak urýchliť.
