Írán pozastavuje spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu
Írán oficiálne ukončil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) ako reakciu na vojenské údery Izraela a USA na svoje zariadenia na obohacovanie uránu. Prezident Masoud Pezeshkian podpísal 2. júla zákon, ktorý zastavuje všetky aktivity s agentúrou. Tento krok prišiel po dvanásťdňovom konflikte, ktorý začal izraelskými útokmi na vysokopostavených iránskych vojenských a jadrových predstaviteľov. Následné koordinované údery USA na jadrové zariadenia v lokalitách Fordo, Isfahan a Natanz si podľa iránskych úradov vyžiadali viac ako 900 obetí, zatiaľ čo iránske útoky v Izraeli zabili 28 ľudí.
Čo zahŕňa pozastavenie spolupráce?
Iránski predstavitelia potvrdili, že inšpektori MAAE v krajine zostávajú v bezpečí, ale prišli o prístup k jadrovým zariadeniam. Podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN Amira Saeida Iravaniho sa kontroly zastavili a budúci prístup bude vyžadovať schválenie Najvyššej rady národnej bezpečnosti Íranu. Poslanec Hamid Reza Haji Babaei uviedol, že Írán odstráni monitorovacie kamery MAAE, hoci nie je jasné, či to priamo ukladá nový zákon.
Zákon nešpecifikuje konkrétny časový rámec ani rozsah pozastavenia. MAAE uviedla, že stále čaká na oficiálnu komunikáciu z Teheránu. Riaditeľ agentúry Rafael Grossi opakovane varoval pred útokmi na jadrové zariadenia, ktoré označil za destabilizujúce.
Rusko vyzvalo na vyšetrenie možnej kontaminácie spôsobenej útokmi USA a Izraela a upozornilo na riziká pre životné prostredie a civilné obyvateľstvo. Ruský diplomat Vladimir Tarabrin na zasadnutí Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v júni odsúdil útoky ako porušenie medzinárodného práva a dohôd MAAE, čo podľa neho ohrozuje globálne snahy o nešírenie jadrových zbraní.
Ako reaguje medzinárodná komunita?
Nemecko označilo iránsky krok za „katastrofálny signál“ a spolu s Britániou a Francúzskom odsúdilo výroky v iránskych médiách, ktoré naznačovali, že Grossi by mohol čeliť súdu alebo dokonca poprave. Európske krajiny tieto vyjadrenia považujú za hrozbu pre mandát MAAE a jadrový dohľad.
Izraelskí predstavitelia vyzvali európske štáty, aby aktivovali tzv. snapback mechanismus z jadrovej dohody z roku 2015, čo by obnovilo sankcie OSN proti Íranu. Írán varoval, že takéto opatrenie by ho mohlo prinútiť úplne vystúpiť zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Aké sú aktuálne postoje Íranu k jadrovému programu?
Iránski predstavitelia vyhlásili, že budú obohacovať urán „podľa potreby“, vrátane čistoty 90 %, ktorá sa považuje za vojenskú úroveň. Poslanec Alaeddin Boroujerdi uviedol, že takéto obohacovanie by mohlo slúžiť civilným účelom, napríklad pre pohon veľkých lodí. Írán trvá na tom, že jeho jadrový program je mierumilovný, napriek obvineniam USA a Izraela, že usiluje o vývoj jadrových zbraní.
Na príprave reportáže sa podieľali Shianne DeLeon (video editor) a Devin Pavlou (digitálny producent).
