Podľa najnovšieho výskumu spoločností Gemini a Glassnode sa Bitcoin posunul do novej éry – inštitucionálnej. Až 30,9 % z celej obehovej ponuky Bitcoinu, čo predstavuje približne 6,1 milióna BTC v hodnote okolo 668 miliárd dolárov, je dnes pod kontrolou centralizovaných štátnych pokladníc, burzovo obchodovaných fondov (ETF), verejných spoločností a vládnych subjektov.

Tento prudký nárast inštitucionálneho vlastníctva predstavuje 924 % rast za posledných desať rokov – dôkaz toho, že Bitcoin už nie je len nástrojom pre retailových investorov a technologických nadšencov. Stáva sa strategickým aktívom, ktoré si razí cestu do oficiálnych bilancií veľkých hráčov globálnej ekonomiky.

Inštitúcie vs. retail: Kto skutočne vlastní Bitcoin?

Zatiaľ čo bežní investori môžu stále držať BTC vo svojich vlastných peňaženkách, grafy od Gemini ukazujú, že značnú časť „centralizovanej držby“ predstavujú centralizované burzy ako Coinbase či Binance. Tieto burzy vlastnia takmer polovicu zo spomínaných 6,1 milióna BTC, hoci časť tohto množstva je technicky vlastnená retailovými používateľmi, ktorí len nevybrali svoje prostriedky do vlastnej správy.

Najväčšiu koncentráciu držby podľa správy vidíme v kategóriách ako:

• DeFi protokoly (držba v multisig trezoroch)
• verejne obchodované spoločnosti
• ETF fondy
• štátne pokladnice a vládne peňaženky

Zaujímavosťou je, že v každej kategórii tri najväčšie subjekty vlastnia 65 % až 90 % všetkých bitcoinov danej skupiny – ide teda o silnú koncentráciu bohatstva a vplyvu.

Ktoré vlády držia Bitcoin?

Bitcoinové peňaženky spojené s vládami USA, Číny, Nemecka a Spojeného kráľovstva síce nevykazujú častý pohyb, no podľa výskumu majú potenciál silne ovplyvniť trh – najmä ak by pristúpili k predaju alebo presunu väčších množstiev BTC. Tieto podiely boli často získané prostredníctvom právnych zásahov, ako napríklad zabavením kryptomien pri kriminálnych vyšetrovaniach (napr. Silk Road, darknetové trhy, podvody).

Aj keď ide o „nečinné“ podiely, môžu sa kedykoľvek stať katalyzátorom volatility na trhu.

Bitcoin ako strategické aktívum

V správe sa uvádza, že spotová cena BTC za uplynulé desaťročie vzrástla z menej ako 1 000 dolárov na viac než 100 000 dolárov, čo z neho robí jedno z najvýnosnejších aktív poslednej dekády. Inštitúcie tento vývoj sledujú a čoraz častejšie pristupujú k Bitcoinu ako k strategickému uchovávateľovi hodnoty – podobne ako ku zlatu alebo štátnym dlhopisom.

Podľa autorov správy:

„Trh prešiel štrukturálnou transformáciou smerom k inštitucionálnej zrelosti.“

Aj keď Bitcoin zostáva rizikovým aktívom, jeho rýchlo sa rozvíjajúca integrácia do tradičných financií podľa Gemini znižuje výkyvy spôsobené čisto špekulatívnymi nákupmi a predajmi.

Decentralizované v jadre, centralizované v praxi?

Správa zároveň upozorňuje na paradox centralizácie v decentralizovanom systéme. Zatiaľ čo Bitcoin vznikol ako alternatíva voči centralizovanému finančnému systému, v súčasnosti takmer tretina jeho ponuky podlieha kontrole niekoľkých veľkých subjektov, ktoré môžu koordinovane alebo nekoordinovane ovplyvniť ponuku a dopyt.

Príkladom sú:

• ETF fondy, ktoré musia nakupovať alebo predávať podľa tokov kapitálu investorov
• verejné spoločnosti, ktoré podliehajú regulačnému dohľadu a vykazujú svoje kryptoaktíva v účtovníctve
• vládne peňaženky, ktoré sa môžu aktivovať politickým rozhodnutím

Záver: Sme svedkami Bitcoinovej renesancie – ale tentokrát pod dohľadom inštitúcií

Držba BTC centralizovanými pokladnicami nie je len štatistickým faktom – je to signál dozrievania trhu. Inštitúcie, ktoré boli kedysi skeptické, dnes ticho, ale systematicky akumulujú Bitcoin.

Hlavné posolstvo?

Bitcoin už nie je okrajové špekulatívne aktívum. Je to geopolitický nástroj a finančný základ novej éry.

Príspevok Takmer tretina Bitcoinov je v rukách centralizovaných inštitúcií je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.