TAK, AKO SA ZACHOVAL ČESKÝ PREMIÉR VOČI SLOVENSKU, SA PRIATEĽ A BRAT NESPRÁVA

Nemecký kancelár Friedrich Merz priznal, že v prípade plynovej krízy „skutočne existuje objektívny problém pre Slovensko“ a je pripravený ho riešiť už na najbližšej Európskej rade. Opätovne pri tom „výslovne a srdečne“ poďakoval slovenskému premiérovi za jeho prístup. Teda už žiadne vyhrážky a strašenie odobratím eurofondov, čo iba potvrdzuje, že to bola tvrdá cynická vyjednávacia taktika, v ktorej Berlín napokon uznal kvality súpera. A zároveň fiasko pre slovenskú opozíciu, ktorá v tomto prípade teraz už dokázateľne zastávala záujmy Berlína, a nie Bratislavy.

Porovnajte si to teraz s reakciou českého premiéra Fialu, ktorý vypisoval Robertovi Ficovi listy, v ktorom ho žiadal ako takého Jana Husa pred koncilom v Kostnici, aby sa poddal, odvolávajúc sa pritom na nadštandardné vzťahy oboch národov. Lenže takto sa najbližší partner nespráva. Petr Fiala mal veľa možností, ako k celej veci pristupovať. Mohol sa za Slovensko postaviť a vysvetľovať európskym partnerom, v čom je problém. Mohol Robertovi Ficovi medzi štyrmi očami dohovoriť. Alebo mohol jednoducho mlčať. On si však vybral tú najponižujúcejšiu cestu verejného kárania „mladšieho brata“, pri ktorom tlmočil ako taký ríšsky protektor želanie führera. Bolo to všetko možné, len nie správanie priateľa. Česko nás opäť raz v zlomovom okamihu dejín zradilo.

Napriek tomu verím, že toto nie je stanovisko českého národa a že Fialova vláda odíde na smetisko dejín práve tak, ako tá Matovičova. V tejto súvislosti mi dovoľte podeliť sa s vami o môj subjektívny postoj. Sledujem hádky svojich českých ľavicových priateľov, či je spojenie sociálnych demokratov s komunistami a nejakými konzervatívnymi aktivistami šťastným riešením. Nechcem sa starať do vnútorných záležitostí Českej republiky, ale za seba poviem, že keby som bol občanom ČR, volil by som bez váhania hnutie Stačilo!. Fialova vláda má v súčasnosti jedinú teoretickú šancu, že sa udrží pri moci: ak prepadnú všetky ľavicové hlasy. Preto je také „dojemné“, ak najväčšiu starostlivosť o to, či by Socdem mal byť na kandidátke Stačilo!, prejavujú zástupcovia ODS alebo STANu. Pripomína mi to praktiky na Slovensku, kde liberálna pravica neustále poučuje, ako by vraj mala vyzerať skutočná sociálna demokracia – teda práve tí, ktorí by ľavicu nikdy nevolili.

Čo si budeme nahovárať, nie je to politologicky čisté riešenie. Ale čo je v dnešnej dobe, kedy sa už zabudlo na veľké ideologické príbehy, politologicky čisté? Ani progresívci nie sú čistými liberálmi a kresťanskí demokrati nie sú čistými konzervatívcami. Politika má sledovať záujmy ľudí, nie ideológov odtrhnutých od reálneho života, a ak si Česi želajú skutočnú kvalitatívnu zmenu, potom je úspech hnutia Stačilo! nevyhnutný. Viem, o čom hovorím, aj u nás sa ľavičiari hádajú ako politické sekty, ale osoh pre občana je z toho nulový. Bola by veľká škoda, keby v nadchádzajúcich voľbách prepadli hlasy Socdemu. Preto považujem spojenie Katky Konečnej s Janou Maláčovou a Lubomírom Zaorálkom v tejto dobe za optimálne a verím, že nielenže obohatí českú politickú scénu, ale že bude dokonca zárukou, že česká ľavica bude žiť. Držím im v tom palce.

Eduard Chmelár