Už o necelý mesiac, 19. septembra 2025, bude na zámku v Lánoch otvorená zapečatená obálka, ktorá možno obsahuje posolstvo prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Dokument, ktorý podľa všetkého ukrýva posledné Masarykove slová, je v nenápadnej obálke s označením „pečať do roku 2025“. Čo sa ale v záhadnej obálke skutočne skrýva? Odpoveď bude jasná už čoskoro.
Tomáš Garrigue Masaryk, prvý prezident samostatného Československa, je dodnes symbolom štátnosti, demokracie a morálnych hodnôt. Jeho odkaz je aj viac než sto rokov po vzniku samostatnej republiky stále pre náš národ významný a pripomína hodnoty, na ktorých bola Česká republika vybudovaná. Práve preto vzbudzuje tajomná obálka mimoriadny záujem. Ostatne aj samotná jej cesta do Národného archívu je pozoruhodná.
Obálku s rozmermi 23,1 x 16,4 centimetra v súčasnosti uchováva Národný archív ako súčasť osobného archívu Jana Masaryka. Inštitúcia ju získala od osobného tajomníka niekdajšieho československého ministra zahraničia Antonína Suma. Podľa Suma obsahuje slová, ktoré mal prvý československý prezident zdeliť krátko pred smrťou svojmu synovi Janovi. Obálka je označená slovami „pečať do roku 2025.“ Antonín Sum ju archívu odovzdal po dohode s Masarykovými vnučkami Annou a Herbertou.
Osobný archív Jana Masaryka získal Národný archív v roku 1996. Nachádzajú sa v ňom napríklad písomnosti a dosiaľ nezverejnené rodinné fotografie z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré zveril Jan Masaryk osobnému tajomníkovi Lumírovi Soukupovi. Predávať ich začal v dobe, keď bol Londýn bombardovaný Nemeckom. Lumír Soukup v emigrácii materiály opatroval desiatky rokov. Vtedajšiemu riaditeľovi archívnej správy Ministerstva vnútra Oldřichu Sládkovi a riaditeľovi archívu Vácslavovi Babičkovi osobný archív poskytol Antonín Sum z poverenia Catriony Soukupovej, vdovy po Soukupovi.
Verejnosť mohla obálku vidieť pred siedmimi rokmi na výstave Labyrintom dejín českých v Císařskej koniarni Pražského hradu, od tej doby už vystavená nebola.
Otvorenie prebehne na zámku v Lánoch v piatok 19. septembra o 10:00 výhradne za účasti pozvaných hostí. V živom hodinovom vysielaní bude udalosť prenášať Český rozhlas. Podľa predpokladov Národného archívu by mal na akcii vystúpiť prezident Českej republiky Petr Pavel s úvodným slovom, prítomná bude tiež Charlotta Kotíková, pravnučka prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček a riaditeľ Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied Rudolf Kučera. Archivár Jiří Křesťan doplní informácie o tom, ako sa objavila obálka v Národnom archíve. Obálku by mal osobne otvoriť prezident Petr Pavel spolu s Charlottou Kotíkovou.
Jej obsah potom prečíta Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied, ktorá sa štúdiom života prvého československého prezidenta dlhodobo zaoberá a dobre pozná tiež rukopis Jana Masaryka. Na mieste prečíta, čo bude jasne čitateľné.
Následne bude celý dokument podrobený dôkladnej odbornej analýze. Výsledky analýzy a odborná interpretácia budú predstavené na seminári vo vile Lanna 15. októbra. Akcia s účastí verejnosti ponúkne mimo iné diskusiu nad obsahom už otvorenej obálky. Súčasťou seminára bude odborné zasadenie dokumentu do historického kontextu a výklad informácií či posolstva, ktoré obálka možno skrýva.
Dopis bude potom i naďalej uložený v trezore Národného archívu ako súčasť osobného archívu Jana Masaryka, ktorý sa momentálne spracováva a na konci roku 2026 bude prístupný verejnosti.
Čo presne obálka obsahuje, zostáva záhadou. Antonín Sum uviedol, že by v nej mohol byť odkaz prvého československého prezidenta, ktorý zaznamenal práve Jan Masaryk. Nikto iný neznal a dosiaľ nepozná jej obsah. Antonín Sum už zomrel a archív 20 rokov rešpektoval jeho prianie a obálku neotvoril ani jej obsah neskúmal.
Predpokladá sa, že ide o text, ktorý Jan Masaryk zachytil od svojho otca – možno posledné slová, alebo dôležité posolstvo z doby búrlivých udalostí pred jeho smrťou.
