V priestoroch Cam Clubu košických internátov na Medickej č. 4 prebiehal 29. apríla 2024 podnetný večer najmä pre študentov, práva, medicíny a prírodných vied študujúcich na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Beseda Kam kráčaš Európa – internet, marketing, kam smeruje vysokoškolské vzdelanie v súčasnosti sa konala so známymi matičnými činovníkmi, ale aj so spisovateľmi i publicistami Mariánom Gešperom a Lukášom Perným. Súčasne pritiahla pozornosť študujúcej mládeže a ponúkla im jedinečný pohľad do sveta literatúry, dejín, národných osobností, ale aj perspektívy Európy, či uplatnenia vysokoškolského vzdelávania a tvorivého procesu ako takého.
Podujatie moderovali riaditeľka DMS Košice Martina Matečková a člen Mladej Matice, ale aj študent Róbert Petruška. Diskusia sa zamerala okrem spoločenských otázok, dejín a perspektív Európy z pohľadu mladej generácie aj na rôzne aspekty tvorby, od inšpirácie a hľadania tém až po techniky písania. Predstavili sa súčasne aj najúspešnejšie knižné publikácie. Marián Gešper, sám absolvent Právnickej fakulty UPJŠ, ktorý dokonca pôsobil pred vyše dvadsiatimi rokmi na Medickej, okrem týchto tém priblížil študentom dianie v Matici slovenskej. Rozmanité skúsenosti a pohľady na štúdium a reálnu prácu po vysokej škole nám sprostredkoval Lukáš Perný, ktorý je zároveň aj kulturológ, filozof, publicista a hudobník, pôsobil aj ako doktorand. Študenti mali možnosť položiť aj svoje otázky a dozvedieť sa viac o názoroch a myšlienkach hlavných aktérov podujatia.
V úvode Marián Gešper trochu i nostalgicky spomínal na svoje vysokoškolské štúdium v Košiciach a pripomenul, že ešte na konci 80. rokov 20. storočia v týchto priestorov bola beseda, na ktorej sa zúčastnil nikto iný ako významný český herec Miloš Kopecký. Je to možno výzva na študentskú radu nadviazať a pozývať zaujímavé osobnosti na prednášku i besedy. Lukáš Perný pripomenul, že práve počas štúdia má mladý človek najviac času čítať, študovať a inšpirovať sa, teda osobnostne rásť. Poukázal na význam skutočne iniciatívnych a dobrých učiteľov, s ktorými napríklad aj on doteraz spolupracuje roky po vysokej škole, ako napr. prof. Hajko. Prišla reč aj na problematiku autocenzúry či priamo skrytej cenzúry. Marián Gešper kriticky dodal, že existuje časť kultúrnej obce, ktorá sama seba považuje za jediných reprezentantov kultúry a flagrantne vyraďuje iných autorov a ich diela, čo isto nemá nič dočinenia s demokraciou v kultúre. Taktiež autori pripomenuli rozličné umelé praktiky tzv. odborných komisií, ktoré likvidujú súčasné talenty a uprednostňujú autorov, ktorí zjavne nedosahujú kvalitu tvorby. Marián Gešper spomenul podujatie Jána Tazberíka a Alexandra Halvoníka na pôde Matice v Bratislave, kde sa obaja zhodli, že mnohé komisie umelo vytvárajú dojmy o tom, ktorá kniha je úspešná.
Lukáš Perný sa zaoberal aj myšlienkou, aká je jeho utópia alebo vízia slovenskej dokonalosti. Má to byť podľa neho moderný sociálny a demokratický národ (ale tiež mierový, kresťanský), ekonomicky potravinovo a energeticky sebestačný národ, ktorý bude mať fungujúcu národnú ekonomiku, vysoký sociálny štandard obyvateľstva, moderné nemocnice, železnice, školy, knižnice, kultúrne domy, diaľnice a autentickú, unikátnu kultúru atď. Sme však aspoň v blízkosti tohto cieľa?
V tomto kontexte matičnej práce poukázali aj na oficiálnu účasť delegácie Matice slovenskej v Srbsku a Slovinsku, pričom sa venovali kultúrnym odlišnostiam či spojitostiam medzi jednotlivými slovanskými národmi. Najmä ohľadom vzájomnej a paralelnej existencie Matice slovenskej, slovinskej, či srbskej od 19. storočia po dnešok. Diskusia prešla k otázke dystópie a utópie. Dr. Gešper pripomenul historický príklad o tom, že rôznorodé sociálne práva sa v dejinách nedostávajú iba dopredu. Že existujú aj slepé uličky v dejinách a idea progresu nie je samozrejmosťou, čo je opak, ako si to mnohí myslia dnes. „Keď som sa zaoberal roľníckym povstaním, s prekvapením som zistil, že slovenský roľník v 18. storočí sa mal podstatne lepšie ako roľník už z roku 1815 či 1831. Predtým mali roľnícke vrstvy oveľa menej poddanských povinností, postupne však stratili aj zbytok svojich reálnych práv voči štátu i šľachte. Sú to vážne dejinné príklady, keď história urobila nie progres, ale výrazný oblúk dozadu či krok späť… to je vážne varovanie, aby sa tento dejinný regres neopakoval v rôznych formách aj v dnešnej Európe“ povedal Gešper a dodal, že ak budeme strácať odvahu, môžeme prísť o svoje občianske práva a demokraciu. Perný pripomenul niekoľko momentov v rámci dejín utópií, ktoré posunuli ľudstvo v oblasti sociálnych a občianskych práv, ale naopak, aj problémy, ktoré sužujú ľudstvo dodnes a stále nie sú vyriešené ako napr. bezdomovectvo, chudoba, extrémna nerovnosť či aktuálna militarizácia, ktorá je v totálnom v rozpore s deklarovanými environmentálnymi cieľmi dobových ideológov.
Po diskusiách s mladými ľuďmi, realizovanými aj po podujatí, možno konštatovať, že ich zaujali nasledujúce momenty: výzva k mladým ľuďom aktívne participovať na intelektuálnom živote národa, tvorbe, nebáť sa byť autentickým, ale aj mať svoj autentický názor; ďalej potreba rozlišovania umelo vytvorených a umelo propagovaných spisovateľov od reálnych a často zaznávaných autorov; potreba zamýšľania sa nad zmyslom smerovania spoločnosti a napokon aj kritika rozličných trendov, ktoré smerujú k neslobode pod rôznymi zámienkami. Mladí študenti, najmä práva, ocenili mladícky nádych celej diskusie a snahu priblížiť sa mladému publiku napr. aj zážitkami zo školských čias.
Záverom predseda Gešper zaželal študentom úspešné štúdium a odvážne kroky na ceste životom. Beseda sa ukázala ako cenný prínos pre študentov, ktorí mali možnosť stretnúť sa s inšpiratívnymi osobnosťami, spoznať Maticu slovenskú a oboznámiť sa s tvorivým knižným procesom autorov publikácii.
Martina Matečková
