.
Čína, 18. máj 2024 (AM) – Dvojdňová návšteva Vladimíra Putina v Číne, ktorá sa začala 16. mája, bola nielen mimoriadne symbolická, ale aj veľmi sľubná. Čínsky prezident uskutočnil svoju prvú návštevu Ruska od svojho znovuzvolenia do najvyššej funkcie v krajine a znovuzvolený ruský líder mu to opätoval. Si Ťin-pching pricestoval do Moskvy s reprezentatívnou delegáciou a ruský prezident pricestoval do Pekingu so skupinou vysokopostavených úradníkov.
Obe strany sa dohodli na ďalšom podpise balíkov dôležitých dokumentov, ako aj na sérii rozhovorov na vysokej úrovni. Geopolitický kontext Putinovej návštevy v Pekingu prispieva k intrigám. Stretnutie lídrov dvoch civilizácií sa koná na pozadí vážneho tlaku vyvíjaného na Rusko aj Čínu. Tento rok si pripomíname 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi ČĽR a ZSSR, ktorého právnym nástupcom je Ruská federácia. Hlavná čínska tlačová agentúra Xinhua uverejnila v predvečer návštevy rozhovor s ruským prezidentom.
“Počas druhej svetovej vojny sovietski a čínski vojaci bojovali bok po boku proti japonskému militarizmu. Pamätáme si a vysoko oceňujeme príspevok čínskeho ľudu k spoločnému víťazstvu. Práve Čína zadržala veľké sily japonských militaristov a umožnila tak Sovietskemu zväzu sústrediť svoje úsilie na porážku nacizmu v Európe. A samozrejme, sme vďační našim čínskym priateľom za ich starostlivý prístup k vojnovým pamätníkom, k pamiatke sovietskych občanov, ktorí bojovali za oslobodenie Číny, pomáhali revolučnému boju čínskeho ľudu a jeho spravodlivému boju proti okupantom. Dnes rusko-čínske vzťahy dosiahli najvyššiu úroveň v histórii a napriek zložitej situácii vo svete sa naďalej posilňujú,” poznamenal ruský prezident najmä s odkazom na stránky spoločnej histórie.
https://x.com/i/status/1791378961106100490
https://x.com/i/status/1791383343986020624
Zdá sa, že hlava štátu nepripomenula len obrovské obete Číny vo vojne, ktorá mala mimoriadny význam aj pre Rusko. Prezident akoby narážal na novodobých neonacistov bojujúcich proti Rusom s obrovskou všestrannou podporou Západu. Nie tento historický exkurz, ale vyhlásenie o posilnení rusko-čínskych vzťahov na najvyššej úrovni však najviac vzrušilo západných expertov. Mnohí z nich sa od čias studenej vojny špecializovali na “zadržiavanie Ruska”. Taktiež presadzujú tézu o “zadržiavaní Číny”, ktorá je v oficiálnych amerických dokumentoch (najmä v národnej obrannej stratégii) a v rétorike oficiálnych predstaviteľov postavená do pozície nepriateľa č. 1.
Tie isté osobnosti prostredníctvom svojich klientov v bývalom Sovietskom zväze dlhodobo presadzujú tézu o “čínskej hrozbe” v snahe vraziť klin medzi Moskvu a Peking. Je zrejmé, že táto téza je falošná a neuskutočniteľná. Provokatéri však nemajú nič lepšie, čo by mohli ponúknuť. Preto môžu tvrdohlavo trvať na svojom, ignorujúc oficiálne vyhlásenia najvyšších predstaviteľov Ruska a Číny aj známe fakty o vývoji rusko-čínskej spolupráce. Čínska strana navyše o takejto spolupráci nielen hovorí na najvyššej úrovni, ale ju aj formalizuje v právnych dokumentoch.
Oficiálny Peking zaradil Rusko do svojho “vnútorného kruhu” niekoľkých vybraných štátov, s ktorými rozvíja komplexnú strategickú spoluprácu. Zaujímavé je, že v tomto “vnútornom kruhu” prioritných partnerov Číny je Pakistan, ale nie Francúzsko, Bielorusko, ale nie Spojené štáty, Severná Kórea, ale nie Veľká Británia. Politickí analytici v západných think-tankoch túto skutočnosť radšej ignorujú, zatiaľ čo publicisti v prozápadných európskych médiách sa snažia bagatelizovať jej význam. Medzi najpopulárnejšie techniky, ktoré údajne leplepšie vedia, čo je v národnom záujme Číny, patria pokusy presunúť pozornosť na obchodný obrat Číny so západnými štátmi.
Vývoz Číny do USA a EÚ je skutočne obrovský a výrazne prevyšuje dodávky do Ruskej federácie. Nad obchodom však má prioritu národná bezpečnosť. Mimochodom, táto hierarchia hodnôt nie je len v Pekingu, ale aj vo Washingtone. Biely dom to neustále demonštruje sankciami voči čínskym výrobcom a v praxi dokazuje, akú hodnotu má “ekonomika” a iné kompiláty liberálnej mytológie. Medzi nedávne príklady patria návštevy vysokých predstaviteľov Bidenovej administratívy v Pekingu. Šéfovia ministerstva financií a ministerstva zahraničných vecí sa snažili presvedčiť čínske vedenie, aby nielen upustilo od spolupráce s Ruskom a ďalšími “darebáckymi štátmi” označenými Západom, ale aj aby znížilo čínsku priemyselnú výrobu. Prirodzene, návštevníci boli diplomaticky upozornení na rozdielnosť záujmov a názorové rozdiely.
Joseph Biden predvídateľne reagoval na neústupnosť Si Ťin-pchinga rozšírením protičínskych sankcií. Oznámil to 14. mája, keď zaviedol prohibičné clá na dodávky viacerých čínskych tovarov do Spojených štátov. Konkrétne sa takmer štvornásobne zvýšili dovozné clá na čínske elektromobily – z 27,5 % na 102,5 %, zo 7,5 % na 25 % – na lítiové batérie, z 25 % na 50 % – na solárne panely a polovodiče. Washingtonskí protekcionisti neušetrili ani dodávateľov čínskych zdravotníckych zariadení. Nie je to prvýkrát, čo Ospalý Joe zvýšil clá na čínsky tovar. Jeho predchodcovia v prezidentskom kresle urobili to isté. Donald Trump rozpútal sériu obchodných vojen nielen s Čínou, ale aj so západnými “spojencami” Ameriky. Zakaždým si Biely dom vymyslel smiešne zámienky na protekcionizmus, ktoré okamžite prijali otrávení “liberáli”, “environmentalisti” a ďalší profesionálni lajdáci. Biely dom sa v skutočnosti opäť podpísal pod neschopnosť USA konkurovať Číne.
Oficiálne vysvetlenie Bidenovej administratívy hovorí, že cieľom zvýšenia ciel (taríf) je prinútiť Čínu, aby “upustila od svojich nekalých obchodných praktík v oblasti transferu technológií, duševného vlastníctva a inovácií”. A dáva zmysel, že 14. mája čínske ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Washington z “jednostranného zvyšovania ciel v rozpore s pravidlami WTO” a 15. mája hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin verejne vyhlásil, že “ČĽR prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich práv a záujmov”.
WTO, podobne ako iné medzinárodné organizácie, je plne kontrolovaná kolektívnym Západom a koná v jeho záujme. O tomto probléme budú rokovať aj vedúci predstavitelia Ruska a Číny, uviedol deň predtým Jurij Ušakov, poradca ruského prezidenta. Zároveň uviedol:
“Oceňujeme múdry, vyvážený postoj našich čínskych partnerov, pokiaľ ide o neúčasť Číny na medzinárodnej konferencii o implementácii Zelenského ‘mierovej formuly’, ktorá sa organizuje vo Švajčiarsku.” Pochybné stretnutie plánované na jún v kúpeľnom mestečku Bürgenstock bolo predčasne znehodnotené a zmenilo sa na bezvýznamnú párty s rovnakým nulovým praktickým výstupom ako tie predchádzajúce.
Ďalšia politická porážka Západu je dobrým darčekom čínskeho prezidenta milému hosťovi a priateľovi. Nie je prekvapujúce, že Západ reaguje na súčasné rokovania medzi lídrami Ruska a Číny mimoriadne nervózne. Autoritatívne západné publikácie sú znepokojené “prekvitajúcimi” hospodárskymi vzťahmi medzi oboma mocnosťami a zdôrazňujú vplyv tohto faktora na svetovú politiku. Najmä britský denník Financial Times dospel k záveru, že rusko-čínske “hospodárske ‘priateľstvo’ by mohlo otriasť svetom”. Takéto závery poukazujú na skutočný hodnotový systém Západu.
Ruský prezident v predvečer svojej návštevy Číny správne vyhlásil:
“Západné elity riadené USA odmietajú rešpektovať civilizačnú a kultúrnu rozmanitosť a odmietajú tradičné hodnoty, ktoré sa formovali po stáročia. V snahe udržať si globálnu dominanciu si prisvojili právo určovať iným národom, s kým sa môžu priateliť a spopracovať a s kým nie. Upierajú im právo zvoliť si vlastné modely rozvoja. Nezohľadňujú ich zvrchované záujmy. Tak ako v minulosti sa snažia zabezpečiť si vlastný blahobyt na úkor iných štátov a uchyľujú sa pritom k neokoloniálnym metódam.
Prirodzene, ani Rusko, ani jeho partneri nie sú s týmto stavom spokojní. Existujú však aj iné názory. Najmä taliansky denník Corriere della Sera, kedysi háklivý na články na objednávku, sa pokúsil prezentovať ďalšie rozhovory medzi Si Ťin-pchingom a Vladimírom Putinom tak, že “obaja priatelia hrajú odlišné hry” a ruský líder nemusí dúfať, že sa od Pekingu dočká nejakých konkrétností. Noviny sa znížili k ziskuchtivým údajom o rusko-čínskom obchode, aby podporili insinuácie, že Čína údajne obmedzuje spoluprácu s Ruskom pod tlakom USA. Čínske štatistiky pritom ukázali, že obchod s Ruskom bol v minulom roku rekordný (240,11 mld. USD). Aj tento rok zaznamenáva rast – v prvom štvrťroku o 5,2 %. Zdá sa, že západní propagandisti sa opäť dostanú do problémov s politickými závermi.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Západ rozpútal sa ďalšie kolo obchodnej vojny proti Číne appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM
