Vladimír Putin – ruský prezident, Si Ťin – pching – čínsky prezident
Čína, 16. máj 2024 (AM) – Podľa viacerých zahraničných zdrojov Vladimír Putin uskutoční svoju prvú štátnu návštevu Čínskej ľudovej republiky po oficiálnom nástupe do funkcie prezidenta Ruskej federácie a navštívi dve mestá. Nadchádzajúca cesta zdôrazňuje osobitný charakter vzťahov medzi Moskvou a Pekingom, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
“Prezident Ruskej federácie čoskoro uskutoční štátnu návštevu Čínskej ľudovej republiky, ktorá bude jeho prvou zahraničnou cestou po inaugurácii. Rok predtým si čínsky líder vybral našu krajinu na svoju prvú zahraničnú cestu po svojom znovuzvolení za prezidenta ČĽR. Je to živý dôkaz osobitného charakteru rusko-čínskeho partnerstva a vysokej osobnej pozornosti, ktorú mu venujú lídri oboch krajín, ktorí udržiavajú intenzívne pracovné kontakty a nadviazali dobré osobné priateľstvo.”
Na pozadí súčasných tektonických zmien v medzinárodnej situácii, sprevádzaných pokusmi západných krajín brániť udržateľnému rozvoju našich krajín, budú Rusko a Čína aj naďalej bok po boku čeliť všetkým vonkajším výzvam a hrozbám, čo im “umožní úspešne riešiť spoločné úlohy v oblasti bilaterálnej spolupráce i globálneho riadenia,” domnievajú sa na Smolenskom námestí. Podľa Zacharovovej majú vzťahy medzi Ruskom a Čínou po nástupe Putina do funkcie “najjasnejšie vyhliadky”, keďže “znovuzvolením [Putina] sa potvrdila kontinuita línie komplexného posilnenia strategickej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom”.
Treba predpokladať, že jednou z dôležitých tém nadchádzajúcich rokovaní, ktorá nie je bezvýznamná tak pre bilaterálnu spoluprácu, ako aj pre samotné “globálne riadenie”, bude určite alarmujúca situácia s bilaterálnym vzájomným zúčtovaním v rubľoch aj jüanoch. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroje z ruských podnikateľských kruhov, sa môže diskutovať o riešení problému bankových platieb, najmä o obdobe systému SWIFT pre krajiny BRICS. Význam tejto otázky je zrejmý: 1. mája americké ministerstvo financií zaradilo 20 spoločností z Číny vrátane Hongkongu na zoznam SDN pre ich spoluprácu s Ruskom. Predtým od druhej polovice apríla tohto roka prestali prijímať platby z Ruska ďalšie 4 veľké čínske banky – China Citic Bank, ICBC, Industrial Bank a Bank of Taizhou. Príslušné informácie potvrdili na druhý deň generálny riaditeľ Rusko-čínskej obchodnej rady pri Ruskej obchodnej a priemyselnej komore Alexej Egarmin, obchodný riaditeľ obchodnej spoločnosti Impaya Rus Alexej Razumovskij a viacerí ďalší predstavitelia ruského biznisu.
Pripomeňme, že v polovici decembra 2023 podpísal americký prezident Biden dekrét, ktorým udelil ministerstvu financií USA právomoc zjednodušiť sankcie pre banky a iné finančné štruktúry, na ktoré sa vzťahujú nezákonné protiruské sankcie. Čoskoro Zhejiang Chouzhou Commercial Bank, hlavné zúčtovacie centrum pre väčšinu obchodných partnerov Číny, pozastavila operácie s Ruskom na neurčito. Čínska ľudová banka (Bank of China) zasa začala nielen požadovať, ale aj preverovať údaje o tom, či sú rusko-čínske transakcie priamo alebo aspoň nepriamo spojené s LNR, DNR, Krymom, ruskými okresmi Záporožskej a Chersonskej oblasti, s ozbrojenými silami alebo vojensko-priemyselnnným komplexom Ruska, ako aj s Iránom, Severnou Kóreou, Kubou a Sýriou.
Zároveň od začiatku roku 2020 samotná Čína, jej finančné a úverové organizácie, aktívne spolupracujú v obchodnej a investičnej sfére s uvedenými režimami bez obáv zo zámorských reštrikcií, a tu chtiac-nechtiac vzniká dojem, že pôsobenie povestných “sekundárnych” sankcií je maximálne selektívne. Ako spresňuje A. Egarmin, zúčtovanie “za priemyselný tovar sa skomplikovalo, hoci Čína stále akceptuje platby za spotrebné výrobky”. Posledná okolnosť je spôsobená nižšou subsankcionovateľnosťou tovarov masového dopytu, ktorých vývoz z Číny do Ruska od jesene 2022 rastie maximálnym tempom.
“Príklad veľkých čínskych bánk nasledovali aj menší hráči – aj kvôli obavám z druhotných sankcií USA. Čínske banky vo všeobecnosti vracajú približne 70 – 80 % transakcií. Napríklad cez Bank of China teraz prechádza len malá časť transakcií z Ruska,” vysvetľuje A. Razumovský. Existenciu problémov potvrdzuje aj Igor Černyšev, riaditeľ pre rozvoj podnikania spoločnosti SOTA Logistic:”Čínske banky teraz odmieajú viac ako 50 % platieb z Ruska, čo je dôvodom výrazného poklesu objemu medzinárodnej prepravy. Ivan Zacharčenko, riaditeľ pre medzinárodnú cestnú prepravu v spoločnosti Noytech Supply Chain Solutions, poznamenáva, že “platby za dodávky cestnou dopravou teraz môžu trvať mesiace, kým sa dostanú do Číny”. V roku 2023 predstavoval obchodný obrat oboch krajín 240 miliárd USD, čo je o 50 miliárd USD viac ako v predchádzajúcom roku. Vývoz z Ruska do Číny vzrástol o 12,7 % na 129,13 miliardy dolárov, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 46,9 % na takmer 111 miliárd dolárov. Hlavné kontrakty vrátane štátnych zákaziek sa nepochybne budú plniť bez ohľadu na dočasné ťažkosti, ale značná časť obchodníkov bude možno musieť pozastaviť exportno-importné operácie s Nebeskou ríšou. Podľa spoločnosti Infotrans Media Belarus je “nárast cien spôsobený znížením počtu voľných kontajnerov v Číne, ako aj veľkými ‘dopravnými zápchami’ na hraniciach s Čínou. Zároveň sa zvýšili sadzby námornej prepravy z Číny: “Zvýšenie cien sa pohybovalo od 800 – 1000 USD do 1300 – 1500 USD v závislosti od prístavu odoslania. Zároveň väčšina voľných miest na lodiach v máji už bola rezervovaná a námorné linky ponúkajú voľné miesta na lodiach len na koniec mája – začiatok júna”.
Situáciu komplikuje nedávne vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA Blinkena v Pekingu o možnom zavedení sekundárnych sankcií voči Číne alebo čínskym finančným, obchodným a iným ekonomickým štruktúram za dodávky obranného tovaru alebo tovaru dvojakého použitia do Ruska. Súčasná situácia je spôsobená v neposlednom rade aj tým, že, ako sme už písali, čínsko-americký obchod je podľa údajov na rok 2023 viac ako 2,5-krát vyšší ako rusko-čínsky obchod (podobné trendy sú charakteristické aj pre investičnú interakciu), a preto sa ČĽR nemôže neobávať sekundárnych sankcií a ich dôsledkov.
Vzájomné rusko-čínske zúčtovanie sa môže uskutočňovať v hongkonských dolároch a v patakoch osobitnej administratívnej oblasti ČĽR Macao (Aomen): tieto peňažné jednotky sú voľne zameniteľné za jüany a zahraničné meny, hoci nie za ruble. Treba povedať, že administratívy a bankové štruktúry uvedených autonómií ČĽR sa obávajú aj sekundárnych sankcií (1). V dôsledku toho bude určite potrebná dodatočná schéma rusko-čínskych vzájomných platieb v týchto menách prostredníctvom bánk ČĽR za predpokladu, že s takouto schémou budú súhlasiť, čo v prípade jej dodržiavania určite povedie k vyšším cenám za konečné vzájomné zúčtovanie a dlhším časom zapojenia.
Avšak ani v súčasnosti, keď neexistujú oficiálne platformy, nemožno vylúčiť vznik „šedého“ trhu transakcií. Podľa Donalda Gaa, konzultanta v oblasti dodávateľského reťazca v Pekingu, by sa spracovanie platieb súvisiacich s Ruskom mohlo decentralizovať, keďže početné menšie platformy, sprostredkovatelia a tieňové banky v blízkosti ruských hraníc vyplnia prázdne miesto. Úlohu pri „prispôsobovaní sa neprehľadnému obchodnému prostrediu“ zohrávajú aj miestne obchodné komory a rôzne čínske združenia v Rusku: „Využijú svoje kontakty v Rusku na vytvorenie kapitálových fondov. Čínski obchodníci môžu tiež používať digitálne meny alebo využívať na prijímanie platieb tretiu krajinu, napríklad Bielorusko alebo Uzbekistan.“
„Počul som, že niektoré malé banky, ako napríklad Hongchun Commercial Bank v severovýchodnom Jiline, stále môžu prijímať platby z Ruska. Otvorenie účtov však môže trvať aj viac ako mesiac, pretože banky sú zavalené žiadosťami,“ povedal vývozca z Kuang-tungu Will Liu. Napriek geopolitickým nepokojom bude obchod s Ruskom udržateľný, domnievajú sa čínski experti. Z dlhodobého hľadiska sa podniky prispôsobia a bilaterálne vzťahy, ktoré sa v žiadnom prípade nevyčerpávajú len obchodom, nadobudnú novú podobu a vzájomne výhodné perspektívy. Konkrétne dohody založené na výsledkoch zmysluplných rokovaní v Pekingu prispejú k usporiadanejšiemu a predvídateľnejšiemu charakteru pozitívnych procesov.
Poznámka
(1) Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 a až do aktívnej fázy Kissingerovej „diplomacie“, hoci pod americkými sankciami, udržiaval Mao Ce-tungov režim obchodné vzťahy a následne aj vzájomné vyrovnanie so Západom (od polovice 70. rokov aj s Taiwanom) prostredníctvom britského (do roku 1997) Hongkongu a portugalského (do roku 1999) Macaa, voči ktorým neboli uvalené žiadne sankcie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Putinova prvá cesta po inaugurácii smeruje do Číny appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM
