Hindi filmový priemysel prechádza od čias pandémie COVIDu neustálymi zmenami. Produkcia sa zastavila, návštevnosť kín upadla a počas tohto obdobia sa najväčšie hviezdy brali (medzi sebou) a zakladali rodiny. Alia Bhatt dokázala, že deti už nie sú dôvodom na skorý odchod do dôchodku, ako to kedysi v Bollywoode bývalo. S filmami ako Gangubai Kathiawadi si udržala pozíciu poprednej herečky, no jej spoločný projekt s ďalšou mocnou párou, film Rocky Aur Rani Ki Prem Kahaani (2023), pôsobil ako nápaditá, ale predvídateľná Karanova Joharova kópia Bhansaliho tančiavych scén.
Starnúci superstar Shah Rukh Khan toho istého roku zaznamenal rekordnú návštevnosť v kinách, keď obsadil prvé dve miesta v rebríčkoch tržieb s akčnými hitmi Jawan a Pathaan. Tesne za ním skončil kontroverzný, násilím preplnený film Animal, ktorý však trpel nadbytočným zameraním na „otcovské traumy“. K tomu treba pridať masívny presun nových filmov na streamovacie platformy, ktoré sa stali odrazovým mostíkom pre novú generáciu nepotistických detí, a náklonnosť trhu v roku 2024 k hororovo-komickým pokračovaniam ako Stree 2 a Bhool Bhulaiyaa 3. Dnes je jasné, že Bollywood prežíva tvúrču krízu.
Chýbajú mi časy, keď na plátna prichádzali veľkolepé projekty ako Padmaavat (2018), Ae Dil Hai Mushkil (2016) alebo Befikre. Filmy s obrovskými menami, epskými produkčnými rozpočtami a soundtrackmi, ktoré ste si pouštiali celé mesiace. Nie som príliš náročný. Nežiadam o opakovanie roka 2015, kedy sme dostali jedno skvelé dielo za druhým. Salman Khan už nikdy nedá ďalšiu Bajrangi Bhaijaan, a už vôbec nie v tom istom roku, ako sa Shah Rukh a Kajol zišli v Dilwale. Ranveer a Deepika dosiahli svoj vrchol v Bajirao Mastani, čo zároveň znamenalo krátky návrat Priyanky Choprovej na výslňie spolu s ansámblovou drámou Dil Dhadakne Do.
Dnes by mi stačil aj len náznak Katrininho legendárneho tanečného čísla, ale aj tie časy sú, žiaľ, dávno preč. Keď potrebujem naškrabať ten desi filmový úpon, vždy sa vracam k Tu Jhoothi Main Makkaar (2023). Nie je to klasika z 90. alebo 00. rokov, no zatiaľ nechcem stavať laťku príliš vysoko. Možno práve vďaka oneskorenej produkcii zachytil posledné fragmenty predpandemickej magie, po ktorej túžim. V každom prípade splňuje, čo od neho očakávam.
Shraddha Kapoor je skúsená herečka, ktorá vedľa Ranbira (ešte pred jeho prepadnutím do Animal-ovej drsnosti) neustáva v hereckom výkone a nedovolí mu ukradnúť scénu. Obidvaja vedia podávať citlivé performance, majú medzi sebou chémiu a dokážu uniesť sériu veľkolepých tanečných scén. Film ponúka ideálnu zmes romantických dovolenkových vibácií a tradičnej indickej rodinnej atmosféry, ktorá je pre žáner typická. Označuje všetky dôležité políčka.
Príbeh je možno kľúčom k jeho trvalosti – pre svoju jednoduchosť. Žiadna reinkarnácia, žiadni roboti, len staré dobré ľudské chyby, ktoré posúvajú dej dopredu. Mickey je rozmaznaný podnikateľ, ktorý vedie rodinný biznis a privyrába si organizovaním rozchodov za poplatok. Počas spoločnej oslavy rozlúčky so slobodou stretáva Tinni. Mali rozbúchať Manuho zasnúbenie, no keď sa do Tinni zamiluje, dohoda padá.
Napriek Tinninim pochybám sa z nich stane pár, ktorý zo Španielska odchádza s úmyslom vzťah oficiálne začať. V Indii sa navzájom neobratne predstavujú rodinám, čo však Tinni začne hneť. Bez toho, aby si uvedomila, komu volá, kontaktuje Mickeyho, aby zorganizoval ich rozchod – práve keď rodiny plánujú ich zásnuby.
Zvyšok príbehu je postavený na dramatickej irónii súboja dvoch „klamárov“, kým sa konečne neodhodlajú byť k sebe úprimní. Film sa dotýka univerzálnej túžby začleniť partnera do rodiny, ale zároveň potreby chrániť vlastnú intimitu a hranice vzťahu.
Je to dielo, ktoré funguje ako samostatný zážitok, ale tiež ako uvoľňujúca terapia po napínavých sériách ako Pribehy služobníčky či The Last Of Us. Pre skalných fanúšikov Bollywoodu, ako som ja, je Tu Jhoothi Main Makkaar dokonalým záchranným kruhom, kým nepríde ďalší megahit.
Nicole Stawiarski
