Deglobalizácia a jej dopady na svetovú ekonomiku

Globalizácia začala ustupovať ešte predtým, ako prezident Donald Trump verejnosť prekvapil svojou agresívnou obchodnou vojnou. Jeho ciele však tento trend zrýchlili a prinútili spojencov spochybňovať úlohu USA vo svete. Predstaviteľka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v apríli dokonca vyhlásila, že „Západ, aký sme ho poznali, už neexistuje“.

Hoci Trump nakoniec pristúpil na zníženie niektorých ciel, pravdepodobne tu s nami nejakú formu obchodných bariér zostane dlhšie. Koncom júla napríklad naznačil, že USA môžu jednostranne zaviesť clo až 70 %.

Ekonomovia z Wells Fargo v jednej zo svojich analýz načrtli hypotetickú situáciu, v ktorej by sa svet rozdeliil na tri obchodné bloky pod vedením USA, Číny a Európskej únie. Americký blok by zahŕňal väčšinu západnej pologule spolu s tradičnými spojencami v Ázii a na Blízkom východe. Čínsky blok by tvorilo Rusko, časť východnej a strednej Ázie, najvýznamnejšie africké ekonomiky a niekoľko štátov z Latinskej Ameriky a Stredného východu. Európsky blok by bol najmenší – zahŕňal by Európsku úniu, Britániu, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko a Ukrajinu.

Deglobalizácia má svoje korene predovšetkým v geopolitickej a ekonomickej rivalite medzi USA a Čínou. Napätie však vzrástlo na takej úrovni, že už nie je nemysliteľné, aby sa aj Európska únia začala vydávať vlastnou geopolitickou a ekonomickou cestou.

Ekonomické dôsledky deglobalizácie môžu byť výrazné. Wells Fargo predpokladá, že právne výzvy proti Trumpovým clám budú neúspešné a efektívne clo sa ustálí na približne 14 %. Hoci je to oveľa menej ako pôvodné vysoké sadzby, stále ide o výrazný nárast oproti miernej efektívnej sadzbe 2,3 % na konci roka 2024.

V scenári troch protichodných blokov, z ktorých každý by uvalil 15% clo na ostatné, by svetová ekonomika rástla o 9,1 % medzi rokmi 2025 a 2029, v porovnaní so základným scenárom s voľným obchodom, kde rast predpokladali na 11 %. To by znamenalo stratu približne 3,8 bilióna dolárov HDP počas tohto obdobia, čo by predstavovalo takmer 1 800 dolárov na štvorčlennú domácnosť.

Deglobalizácia by výrazne ovplyvnila všetky tri bloky. Americký blok má zhruba polovicu globálneho HDP, zatiaľ čo európsky a čínsky blok tvoria približne štvrtinu. Napriek tomu, že negatívny efekt sa najsilnejšie prejaví v prvých dvoch rokoch, svetové HDP sa podľa predpokladov už nevrátí na pôvodnú úroveň počas skúmaného obdobia.

Tento trend môže spôsobiť dlhodobé zmeny v medzinárodných obchodných vzťahoch a geopolitickej stabilite. Zatiaľ čo niektoré krajiny by mohli získať v dôsledku presmerovania obchodu, väčšina sveta by pravdepodobne zaznamenala hospodársky útlum a vyššie náklady na tovar. Výsledkom by mohlo byť výrazné spomalenie svetového rastu, zvýšenie inflácie a celkové zhoršenie životnej úrovne.

Jason Ma