Stromy vedia skôr ako vybuchne sopka. Vedci z NASA dekódujú ich tajné správy z vesmíru.
Ešte predtým, ako nastanú otrasy a z krátera začne stúpať para, stromy už vedia. Sopky s nimi komunikujú prostredníctvom tajných signálov. Vedci z NASA v spolupráci so Smithsonovým inštitútom teraz vedia tieto správy, ktoré môžu predznamenávať blížiace sa nebezpečenstvo v podobe sopečnej erupcie, dekódovať z vesmíru prostredníctvom satelitov.
Zelenšie listy a bujnejšie koruny môžu byť tichým varovaním, že sa pod povrchom prebúdza vulkán. Stromy totiž fungujú ako živé detektory, ktoré „cítia“ blížiace sa nebezpečenstvo. Keď sa sopečná magma začne tlačiť nahor, na povrch sa okrem iných plynov dostáva aj oxid uhličitý. Stromy v okolí sopiek ho potom absorbujú, čo sa prejaví na ich raste. Jav bol známy už dávnejšie, no teraz vedia vedci z NASA zmeny diaľkovo detekovať prostredníctvom satelitov z vesmíru.
Zelené koruny stromov ako tiché varovanie
Priame meranie oxidu uhličitého je – na rozdiel od oxidu siričitého, ktorý sa so sopkami tiež uvoľňuje – z obežnej dráhy ťažko detekovateľné. Atmosféra je týmto plynom natoľko nasýtená, že z nej nemožno vyčítať, odkiaľ pochádza. Vedci tak hľadajú iné spôsoby, ako odhaliť nepokoj vnútra sopky. Nepriamym, ale prekvapivo presným detektorom sa stáva vegetácia.
Predpovedať sopečný výbuch včas predstavuje jednu z najväčších výziev súčasnej vedy. Okrem seizmických senzorov, meraní zmien terénu či detekovania plynných emisií vedci neustále hľadajú nové spôsoby, ako pochopiť správanie „spiacich obrov“. V blízkosti približne 1350 aktívnych vulkánov totiž žije takmer 10 percent svetovej populácie, ktorá tak musí čeliť nielen hrozbe výbuchov, ale aj nebezpečenstvu v podobe lávy, popola, zosuvov bahna, alebo dokonca tsunami vyvolanej sopečnými explóziami.
Spôsob, ako sopečným erupciám zabrániť, neexistuje. Včasné varovania sú stále nedokonalé, hoci vulkanológovia využívajú širokú škálu nástrojov, od seizmografov cez merania deformácie terénu až po analýzu plynových výparov. „Neexistuje univerzálny signál, ktorý by zaručene predpovedal výbuch,“ hovorí výskumník Florian Schwandner. „Sledovanie vegetácie z vesmíru by ale mohlo byť tým, čo zmení pravidlá hry.“
Prístup má aj svoje obmedzenia. Nie každá sopka je porastená vegetáciou, v suchých alebo vysokohorských oblastiach je vegetácia minimálna. Do úvahy treba vziať aj ďalšie vplyvy, ktoré sa môžu na stromoch podpisovať – reakcie na sucho, oheň, choroby alebo poveternostné podmienky. Napriek tomu ide o významný doplnok sledovania, ktorý môže v kombinácii s ostatnými metódami priniesť cenný čas navyše.
Lesy ako zrkadlo budúcnosti
Výskum má aj širšie ekologické súvislosti. „Zaujímajú nás nielen reakcie stromov na vulkanický oxid uhličitý ako včasné varovanie pred erupciou, ale aj to, koľko oxidu uhličitého sú stromy schopné absorbovať. Poskytne nám to náhľad do budúcnosti Zeme, keď budú všetky stromy na Zemi vystavené vysokým hladinám oxidu uhličitého,“ uzatvárajú výskumníci.
