Z troch aktuálnych prieskumov o volebných zámeroch židovských občanov USA dva naznačujú, že Harris má u tejto skupiny voličov nižšie skóre ako Joe Biden, Hillary Clinton alebo Barack Obama. To si môže vyžiadať svoju daň 5. novembra, ak budú prieskumy presné a nálada sa premietne do rozhodnutí pri voľbách.
Keď si Spojené štáty zvolia nového prezidenta, vo voľbách sa rozhodne väčšinovým hlasovaním v súperiacich štátoch, zatiaľ čo vo väčšine štátov, kde je od začiatku jasné ktorá z dvoch hlavných strán získa väčšinu, v skutočnosti nezáleží.
Pensylvánia je jedným zo štátov, ktoré budú vo voľbách rozhodujúce. Keďže sa očakáva, že o víťazovi tam rozhodne niekoľko desiatok tisíc hlasov, záleží na každej skupine voličov, bez ohľadu na to, aká malá môže byť.
Hlasy približne 0,7-percentných Amishov by určite mohli rozhodnúť. Približne päť percent Latinoameričanov je už dnes jednou z najviac sledovaných a analyzovaných demografických skupín. Židovskí voliči, ktorých podiel na atlantickom pobreží sa odhaduje na tri až štyri percentá – polovica z nich v oblasti Philadelphie – sú z hľadiska ich dôležitosti tak trochu v strede.
Sedemdesiat percent Židov v Spojených štátoch sú registrovaní demokrati. Tomu zodpovedá aj ich hlasovacie správanie. Podľa povolebných prieskumov židovskí voliči od roku 1916 volili v prezidentských voľbách v priemere 72 percent demokratov a sú skupinou voličov so spoľahlivo vysokou účasťou.
Príde Harris o hlasy?
Dôležitou otázkou bude, či toto číslo dokáže dosiahnuť aj Kamala Harris. Túto otázku sa v posledných týždňoch pokúsilo objasniť niekoľko prieskumov.
Jeden pripravený v mene židovských Dems, organizácie Židov v Demokratickej strane, neprekvapivo prináša to, čo Harris vidí ako najlepší výsledok : „Židovskí voliči sú o Kamale Harris veľmi pozitívni a medzi Američanmi sa teší priazni Židia majú silnejšiu povesť ako Biden. V priamom porovnaní vedie Harris nad Trumpom 72 percent ku 25 percentám, čo je zlepšenie oproti Bidenovmu náskoku 67 percent na 26 percent v apríli.“
Medzi ďalšie zistenia z prieskumu patrí, že 75 percent Židov v Spojených štátoch má silný citový vzťah k Izraelu. V rebríčku jedenástich tém je však Izrael predposledný. Antisemitizmus znepokojuje 91 percent. To zahŕňa 66 percent, ktorí to vnímajú s „veľkým znepokojením“. Podľa tohto prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi 27. augustom a 1. septembrom, židovskí voliči „dôverujú Harris a demokratom podstatne viac ako Trumpovi a republikánom“ v boji proti antisemitizmu. Harris má v tejto otázke 37-bodový náskok, zatiaľ čo demokrati 28-bodový náskok v tejto otázke.
Úplne iné výsledky má prieskum, o ktorom informoval magazín Newsweek. Uskutočnil sa medzi 12. augustom a 3. septembrom v mene Bojového antisemitistického hnutia. Prieskum zistil, že sedemnásť percent židovských voličov uviedlo, že normálne volili demokratov, ale teraz by volili republikánov, zatiaľ čo iba deväť percent uviedlo opak. Celkovo by to pre demokratov znamenalo o osem percentuálnych bodov slabší výsledok.
Obavy z antisemitizmu na univerzite
Podľa prieskumu 61 percent amerických Židov uviedlo, že od teroru zo 7. októbra 2023 zažili antisemitizmus. Najčastejšie sa spomínalo popieranie holokaustu a konšpiračné teórie o židovskej kontrole médií.
Židovskí voliči, ktorých oslovil Newsweek po tomto prieskume, uviedli ako hlavný dôvod, prečo by tentoraz volili republikánov, antisemitské protesty v areáli univerzity, ako napríklad tie na Kolumbijskej univerzite .
Jeden respondent prieskumu uviedol: „Normálne volím demokratov, ale budem voliť republikánov, pokiaľ nedostanem skutočné uistenia z kampane Harris, že sa nebudú klaňať študentským demonštrantom, pretože každá kancelária úplne zmenila hru od protestov na univerzitných kampusoch.“
Len sedemnásť percent respondentov si myslelo, že administratíva Bidena/Harris robí dosť pre boj proti antisemitizmu.
„Ani neviem, kde začať,“ uvádza sa v jednom vyhlásení podľa Newsweeku . „Je to desivé a smutné a nikdy som si nemyslel, že to ešte zažijeme. Prial by som si, aby vláda a orgány činné v trestnom konaní urobili viac.“
„Vláda USA nerobí dosť pre boj proti antisemitizmu. História sa na univerzitách nevyučuje dostatočne. Výtržníkov treba stíhať čo najprísnejšie. Musíme zvoliť prokurátorov a sudcov, ktorí budú presadzovať zákon.“
Online prieskum uskutočnený medzi 30. augustom a 8. októbrom v mene tradičného, ľavicovo-liberálneho židovského časopisu Forward tiež vidí Harris a Demokratov na spodnej hranici očakávaného rozpätia.
Harris by teda získala iba 62 percent židovských hlasov, čo je desať percentuálnych bodov pod historickým priemerom demokratických prezidentských kandidátov.
Horší výsledok demokratov v porovnaní s inými prieskumami však čiastočne vysvetľuje metodika, ako vysvetľuje článok.
Do úvahy sa brali aj oprávnení voliči, ktorí nevolili v roku 2020 a nie sú si istí, či budú voliť aj tento rok. Bez týchto neistých voličov by Harris získala 67 percent.
Dvorenie sa židovským voličom
Ako ďalej informoval Forward, súčasné prezidentské voľby sú také, v ktorých sa obe strany „vážne“ uchádzajú o hlasy židovských voličov.
Demokrati by v online kampaniach obvinili Donalda Trumpa, že ak prehrá voľby, budú na vine aj Židia, ktorí ho nevolili.
Harris a jej židovský manžel Doug Emhoff zasadili pred sídlom viceprezidenta na výročie 7. októbra na počesť obetí strom z granátového jablka.
Trump v niekoľkých prejavoch tvrdil, že útok Hamasu zo 7. októbra by sa nikdy nestal, ak by bol prezidentom a že, ak Harris vyhrá, Izrael by bol do dvoch rokov zničený. Minulý týždeň tiežnavštívil hrob Lubavitcher Rebbe pri príležitosti výročia útoku.
Jeho kolega, senátor JD Vance z Ohia, navrhol , aby si Harris vybrala za svojho kolegu guvernéra Minnesoty Tima Walza namiesto guvernéra Pennsylvánie Josha Shapira, čiastočne kvôli antisemitizmu.
Prieskum tiež ukazuje, že antisemitizmus a vojna v Izraeli patria medzi hlavné obavy židovských Američanov pri výbere svojho prezidenta.
Na otázku, aby ohodnotili problémy na stupnici od 1 („vôbec nie dôležité“) do 10 („mimoriadne dôležité“), viac ako sedemdesiat percent amerických Židov dalo vojne 8, 9 alebo 10.
