Život treba milovať a radovať sa z neho, tomu verila žena, ktorú prezývajú kráľovnou optimizmu

Úsmev lieči dušu a aj nás zbližuje, spôsobuje, že aj najtemnejší deň sa odrazu rozžiari a aj najutrápenejší duch pri ňom pookreje. Ona, prezývaná všelijako, ale najčastejšie kráľovná úsmevu, by potrúsila dobrú náladu po celom svete, keby to bolo len trochu možné, keby sa to nejako dalo. Bola to žena výnimočná, a keď už nemohla zmeniť nezmeniteľné, aspoň vďaka jej knihám sa môže zdať život medovejší, Betty MacDonald by sa zaiste každému optimistovi potešila.

Tak teda ako žila a prečo sa jej meno spája s pozitivitou? Nebola to filozofka, len človek, narodila sa ako Anne Elizabeth Campbell Bardová, ale i tak jej vtedy, ako aj dnes, všetci tak po domácky vravia Betty.

Sťahovanie

Je zaujímavosťou, že jej otec sa kvôli práci často sťahoval, čo zapríčinilo, že všetci jej súrodenci, a, mimochodom, boli dokopy štyria, sa narodili niekde inde. Áno, adresy sa menili a menili, domy sa striedali, aj zážitky pribúdali, zatiaľ čo iné bledli ako vzdialené spomienky.

Keď mala teraz už slávna spisovateľka dvanásť rokov, otec zomrel, čo bolo tragické a pre jedno detské srdiečko aj odporné, nuž ale biť neprestalo. Rodina sa usadila, sťahovanie sa nijaké nekonalo a dobrá nálada, tá pretrvávala.

Počkajte, nezdvíhajte odsudzujúci prst, niežeby za mužom a otcom netrúchlili, predsa ho ľúbili a určite by ho privolali z mŕtvych, ak by sa ho dalo vrátiť späť, ale pravda je taká, že život musel ísť ďalej, nech by žiaľ kváril celé dni a aj celé noci. V domácnosti verili, priam to bolo ich náboženstvo, že zo života sa treba tešiť, piť ho plnými dúškami a sebaľútosť, fuj, to nie, také čosi do úvahy neprichádzalo.

Zaľúbila sa

Betty sa dočkala vstupu do plnoletosti, ako 18-ročná ju patrične oslávila tým, že sa po uši zaľúbila do chlapíka, ktorý bol o trinásť rokov starší a sníval si svoj malý aj veľký sen. Vraj chce mať farmu, kde budú sliepky a iné zvieratá, kde sa bude usilovne pracovať, kde bude všetko pod neustálym pohybom.

A tak Betty šla, lebo láska jej tak kázala, presťahovala sa, už viac nebola ženou z mesta, ale zaľúbenou devou na farme.

Zem tam bola krásna, ale prebývať každý deň v podmienkach, aké vládli uprostred divočiny, to zábavu nepripomínalo ani trochu. Tak napríklad sa obaja museli zmieriť s izoláciou, najbližší susedia boli v skutočnosti vzdialení susedia, elektrina ani voda sa tam nenachádzali, z čoho vyplýva, že ani telefón, ba ani rádio si nemohli vypočuť.

Veľa prác

Na farme otročila štyri roky, stihla porodiť i dve dievčatká, ale napokon sa predsa len rozhodla vydať sa iným smerom a prinavrátila sa k rodine, ktorá ju, prirodzene, prijala s otvorenou náručou. Vtedy sa písali ťažké časy, veľká hospodárska kríza zasiahla každého, aj toho, kto si to nechcel či nevládal priznať. Chudoba prikvačila aj jej rodinu, takmer by sa ich pokúšala zlomiť, ale nevedela, s kým má do činenia, lebo oni sa nevzdávali, odhodlanie, akým disponovali, sa nedalo len tak zlomiť.

Nuž Betty vystriedala veľa zamestnaní, naozaj veľa zamestnaní, až napokon sa tak nejako upokojila na ministerstve financií.

Lenže viete, ako to na svete chodí, vy sa ustálite, netúžite tancovať dobrodružné tance, len si posedieť a vychutnávať slnko, mesiac a aj každodenné všednosti, keď vás prekvapia nečakané okolnosti. Betty ochorela, diagnostikovali jej tuberkulózu a v tom čase bolo jediným riešením odísť do sanatória a liečiť sa v podstate ničím.

Nesmiať sa. Nehýbať. Nečítať a nerozprávať. Len tíško ležať a vyčkať, či odporná pliaga napokon vypadne a nechá strápené telo na pokoji.

Dalo by sa to popísať ako šťastie v nešťastí, lebo hoci sa pre chorobu ocitla v tvrdom prostredí, po deviatich mesiacoch smela odtiaľ odísť a znovu pocítiť, ako chutí vzduch bez obmedzení. Píšem, že to bolo šťastie, lebo niektoré spolupacientky museli na lôžku a celkom nehybne prežiť niekoľko rokov, pričom niektoré, asi to ani netreba zdôrazňovať, neprežili vôbec.

Vydaj

Druhá láska pre Betty dopadla lepšie, vlastne najlepšie. Vzala si leteckého inžiniera, s dcérami sa k nemu presťahovali na ostrov, a síce bojovali so všeličím, ale vždy sa im podarilo všetko vyriešiť.

Spisovateľka

Keď si prečítate, ako sa Betty stala spisovateľkou, nebudete tomu veriť.

Stalo sa to tak, že jej sestra, už bola v článku zmienená, vedela vybaviť čokoľvek. Zrejme to bola nebojácna a sebavedomá žena a aj tie zamestnania, ktoré Betty pred ochorením vyskúšala, jej dohodila ona.

No a potom, už Betty šťastne vydatá, usadená na ostrove, musela narýchlo spisovať riadky knihy. Jej sestra si totiž zmyslela, tak to povedala bez jej vedomia aj literárnemu agentovi, že má sestru a tá má talent, toľko talentu, že z nej len tak padá.

Betty by mohla odmietnuť, veď predtým nepísala, asi o tom ani neuvažovala, ale neodmietla. Skutočne čosi vytvorila a ako to dopadlo? Neuveriteľne! Úspech za života i po ňom, tisíce, milióny nadšených čitateľov a tie usmiate tváre, keď sa číta, čo ona s vtipom napísala.

Zomrela pomerne mladá, o úsmev ju pripravila rakovina, ale jej diela ostali a ostanú navždy. A aj to posolstvo, že si poradíme, nech by bolo zle, vždy môže byť lepšie. Naozaj vždy.