Monika Sofiya Soročinová priblížila dnešné stretnutie prezidentov Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga v Moskve.
Čínsky prezident, ktorý bol nedávno znovuzvolený do funkcie, potvrdil, že Moskva a Peking sú „komplexnými strategickými partnermi“, oznámil, že oficiálne pozval Vladimíra Putina do Číny.
Si Ťin-pching a Vladimir Putinom dnes absolvovali 4,5-hodinový rozhovor, pričom včera mali ešte neformálne stretnutie.
Rokovania sa začali v úzkom formáte, k Vladimirovi Putinovi sa neskôr pripojil podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, prezidentovi asistenti Maxim Oreškin a Jurij Ušakov, ruský veľvyslanec v Číne Igor Morgulov, minister obrany Sergej Šojgu, šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullina, riaditeľ Federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu Dmitrij Šugaev a vedúci Roskosmos Jurij Borisov.
Prezidenta Si Ťin-pchinga rovnako sprevádzala početná delegácia. Boli to najmä členovia Stáleho výboru politbyra, Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (ČKS) Cai Qi, vedúci kancelárie zahraničnej komisie Ústredného výboru KSČ Wang Yi, čínsky minister zahraničných vecí Qin Gang.
Podľa Vladimira Putina mali rozhovory v úzkom formáte „veľmi vecnú a úprimnú výmenu názorov na vyhliadky ďalšieho rozvoja rusko-čínskych väzieb a posilnenie koordinácie na svetovej scéne“. Si Ťin-pching zase poznamenal, že vďaka spoločnému úsiliu bilaterálne vzťahy „ukazujú zdravý a trvalo udržateľný rozvoj“.
"Som presvedčený, že naša mnohostranná obojstranne výhodná spolupráca bude aj naďalej silnieť a dynamicky sa rozvíjať v prospech národov našich krajín," povedal Putin počas rozšírených rokovaní za účasti ďalších členov vlády a predstaviteľov rezortov.
Spomenul najmä pripravenosť Moskvy a Pekingu vytvoriť spoločný pracovný orgán pre rozvoj Severnej námornej cesty a uviedol, že strany sa dohodli na hlavných podmienkach výstavby plynovodu Sila Sibíri-2.
Putin sa dotkol aj financií. "Sme za používanie čínskeho jüanu v oblastiach medzi Ruskou federáciou a krajinami Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky. Som si istý, že tieto formy sa budú rozvíjať medzi ruskými partnermi a ich náprotivnikmi v tretích krajinách," zdôraznil.
Putin a Si Ťin-pching podpísali dva dokumenty: „Spoločné vyhlásenie o prehlbovaní rusko-čínskych vzťahov komplexného partnerstva a strategickej spolupráce vstupujúcich do novej éry“ a „Spoločné vyhlásenie o pláne rozvoja kľúčových oblastí rusko-čínskej hospodárskej spolupráce do roku 2030“.
Partneri prijali aj niekoľko medzirezortných dohôd v rôznych oblastiach.
"Podpísané vyhlásenia plne odrážajú povahu rusko-čínskych vzťahov," poznamenal Putin s tým, že pripomenul celkový úspech rozhovorov.
Obchodná a hospodárska spolupráca zostávajú prioritou. Prechod na účtovanie v národných menách zvýši bezpečnosť oboch krajín. Prezident vyzdvihol dohodu o jadrovej energetike a rozvoji dopravných spojení.
Iniciatívu “Jeden pás, jedna cesta” možno podľa jeho názoru spájať s migračnými procesmi v Eurázijskom hospodárskom spoločenstve – „s ohľadom na vytvorenie veľkého eurázijského partnerstva v budúcnosti“.
Rozhovor sa viedol aj o téme konfliktu na Ukrajine. Podľa Putina zámer Británie dať kyjevskému režimu zbrane s ochudobneným uránom znamená, že Západ je pripravený bojovať „do posledného Ukrajinca“.
Vladimir Putin zároveň poukázal na potenciálnu úlohu Pekingu pri riešení konfliktu: „Domnievame sa, že mnohé ustanovenia mierového plánu predloženého Čínou sú v súlade s ruskými prístupmi a možno ich považovať za základ, keď budú na to pripravení na Západe aj v Kyjeve.“
Si Ťin-pching povedal, že čínsko-ruské väzby presahujú bilaterálne vzťahy, teraz sú dôležité pre blaho celého sveta. "Prezident Putin a ja sme sa dohodli na zefektívnení komplexného plánovania na najvyššej úrovni," dodal.
Čína je ako člen Bezpečnostnej rady OSN pripravená spolu s Ruskom dodržiavať základné právne normy a „prispieť k zlepšeniu systému globálneho riadenia“.
V súvislosti s Ukrajinou Si Ťin-pching zdôraznil, že Peking sa riadi Chartou OSN a „dodržiava objektívne a nestranné stanovisko“. "Vždy sme za mier a dialóg, stojíme pevne na správnej strane dejín," uzavrel.
Čo sa týka ukrajinskej krízy, teraz je to konečne jasné: Moskva a Peking majú spoločný postoj k riešeniu konfliktu. Navyše sa ešte viac ukázalo, že Západ je proti mierovým iniciatívam Ruska a Číny.
Ďalším dôležitým výsledkom rokovaní je finalizácia projektu Sila Sibíri-2, ktorý zabezpečí spoľahlivé a stabilné dodávky Ruského plynu do Číny.
Hlavné body, ktoré odzneli na stretnutí prezidentov Vladimíra Putina so Si Ťin-pchingom v rozšírenom formáte:
Ruský podnikateľský sektor je schopný uspokojiť rastúci dopyt Číny po energetických zdrojoch, a to na základe zmlúv a ďalších dohôd.
Obrat medzi Ruskom a Čínou vzrástol za rok o viac ako 30 % a tento rok 2023 presiahne celkový obrat 200 miliárd USD.
Objem dodávok ruského plynu do Číny do roku 2030 bude minimálne na úrovni 98 miliárd metrov kubických plus 100 miliónov ton LNG.
V roku 2022 dodala Ruská federácia do Číny produkty agropriemyselného komplexu za 7 miliárd USD, čo je o 41,4 % viac ako v roku 2021.
Ruská federácia a Čína sú pripravené vytvoriť spoločný pracovný orgán pre rozvoj Severnej námornej cesty.
Ruská federácia je pripravená podporiť podnikateľov z Číny, aby nahradila priemyselné odvetvia, ktoré opustili Rusko v súvislosti so sankciami a po žiadosťou konfliktu na Ukrajine.
Rusko a Čína majú potenciál sa stať svetovými lídrami v oblasti IT a umelej inteligencie.
Takéto slová sa rozpadajúcej sa západnej hegemónii určite ťažko počúvajú, ale musíme sa pripraviť na to, že čoskoro budeme žiť “novú realitu”, na ktorú je vhodné sa adekvátne pripraviť a nie zatvárať si dvere na všetky strany z titulu amatérskej zahraničnej politiky, akú naša súčasná odvolaná vláda momentálne predvádza.
Zdroj: Monika Sofiya Soročinová
