Za duševné ochorenie sa nemusíte hanbiť
V našej krajine je psychické ochorenie sprevádzané stigmou, nálepkou „nenormálnosti“ a odsúdením zo strany spoločnosti i rodiny. V čase niekoľkých rokov pandémie, opatrení, ekonomickej nestability, krízy spoločnosti a diania na východe sa ale málokto cíti v pohode.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom si jedinec uvedomuje svoje vlastné schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežnými každodennými stresmi, môže pracovať a starať sa o svoju rodinu. Ruku na srdce, kto z nás v posledných troch rokoch nemal pocit, že už svoj život nezvláda, nemal strach o budúcnosť, neplakal, alebo na niekoho prehnane nereagoval? Vinní budeme najskôr všetci.
Psychická nepohoda je chvíľkový stav, duševné ochorenie je termín, ktorý sa používa pre dlhodobé stavy, kedy duševná nepohoda ovplyvňuje aj našu myseľ, fungovanie v práci, plnenie našich povinností doma. Navyše, veľmi často sa nerozpoznaná duševná choroba prejaví aj ako „klasické“ ochorenie, vďaka psychosomatike.
Hoci ľudia, ktorí trpia nejakým typom duševného ochorenia, majú v dnešnej dobe, špeciálne v našej republike, určitú stigmu, duševné ochorenie by sa malo brať rovnako vážne, ako napríklad zápal pľúc, či zápal slepého čreva. Duševné ochorenie, okrem nepohody, spôsobuje nielen zdravotné ťažkosti, ale dokáže rozvrátiť aj rodiny, narušuje aj ďalšie socioekonomické väzby, môže hroziť rozvod, strata zamestnania, bývania, zadlženosť, alkoholizmus a podobne. Vzhľadom na to, že ísť k psychológovi, či psychiatrovi, môže byť pre niektorých neprekousnuteľné, niečo, za čo sa hanbia, alebo by „neprežili, keby mali ísť k cvokárovi“, až polovica ľudí, ktorí majú duševné ochorenie, nikdy pomoc odborníka nevyhľadá!
Existujú duševné ochorenia, ktoré môžeme mať vrodené, dedičné, k mnohým z nich sa taktiež môžeme v priebehu života dopracovať životným štýlom, užívaním psychotropných látok a podobne. Ktoré faktory môžu prispieť k rozvoju duševného ochorenia? Napríklad chemická nerovnováha mozgu, zvýšená, či naopak znížená hladina niektorých hormónov, ale aj adaptogénov a vitamínov, užívanie drog, stresujúce životné prostredie, málo odpočinku, prepracovanosť. Niekedy býva spúšťačom skrytého duševného ochorenia aj extrémne stresujúca životná udalosť, napríklad účasť pri dopravnej nehode, kedy došlo k úmrtiu a podobne.
Mnohí ľudia zamieňajú klinickú depresiu za obyčajnú poruchu nálady. Mnohokrát sú potom ľudia trpiaci depresiou v situácii, keď im blízki poradia, nech si dajú čokoládu, či zájdu do kina a bude im lepšie. Klinická depresia je však dlhodobá, jednorázová relaxácia, či „príjemný“ kultúrny zážitok vám na klinickú depresiu naozaj nepomôžu. Takí jedinci, ktorí to s vami myslia dobre a radia kino, wellness alebo čokoládu, človeka trpiaceho klinickou depresiou len rozčúlia, nedokážu sa nikdy vžiť do zdravotného stavu jedinca. Depresívny človek nie je schopný si normálne užívať života ani sa z depresívneho stavu vymanit. Pretrvávajúca depresívna nálada môže byť považovaná za poruchu, pokiaľ je prítomná po celú dobu alebo po väčšinu času, po dobu aspoň 2 týždňov (niektorí odborníci tvrdia 6 týždňov). Nezamieňajte klinickú depresiu za sezónne poruchy nálady (na jar, na jeseň), ani za jarnú únavu, či bežný smútok zo straty zamestnania.
Ďalšími obvyklými duševnými poruchami sú popôrodná depresia, ktorú spôsobí výkyv hormónov. Bohužiaľ, novopečené mamičky potom majú pocit, že nemajú rady svoje dieťa, že sú neschopné a podobne. Popôrodná depresia je celkom častá, bohužiaľ väčšina zdravotníkov o tom s mamičkami v pôrodnici ani nehovorí, tie potom nevedia, na koho sa majú obrátiť a kde hľadať pomoc.
V populácii veľmi časté sú taktiež tzv. úzkostné poruchy. Úzkosť je termín, ktorý popisuje pocity, ktoré zažívate, keď čelíte hrozbe, nebezpečenstvu alebo stresu. Ľudia trpiaci úzkosťami zažívajú pocit úzkosti v mnohých situáciách, ktoré sa ostatným môžu zdať až smiešne. V dobe prepúšťania, strachu o život svojho dieťaťa, keď je v nemocnici a v množstve ďalších životných situáciách je pociťovanie úzkosti normálne a bežné, úzkostná porucha je to, že úzkosti pociťujete, aj keď sa vám „nič nedeje“. Prehnaná úzkosť a záchvaty paniky potom zasahujú extrémne do bežného každodenného života jedinca.
Bipolárna porucha, najrôznejšie psychózy, posttraumatický stresový syndróm, schizofrénia, hypománia, to sú ďalšie z najbežnejších psychických ochorení, ktoré by ste mali riešiť, dokiaľ je čas. Pokiaľ máte podozrenie, že niekto z vašich blízkych má psychické ochorenie, neľahčujte jeho príznaky a odveďte ho k odborníkovi. Väčšinou stačí nasadiť účinné lieky a navštevovať nejakú z foriem terapie a jeho život sa zase vráti do normálnych koľají. Neliečené psychické ochorenia často končia aj fatálne, samovraždou, pomôžte, dokiaľ je čas.
