Riziko odsúdenia za trestný čin proti životnému prostrediu sa zvýši
Vzniká nová európska smernica.
Zámerné trávenie dravcov karbofuránom, pytliactvo, pašovanie exotických druhov zvierat, ale aj staré environmentálne záťaže, nezákonné narábanie s chemikáliami či cezhraničný nelegálny obchod s odpadom. Nová európska smernica, ktorá smeruje do europarlamentu, plánuje tvrdšie tresty a vyššie pokuty pre páchateľov environmentálnej kriminality.
Vyšetrovanie environmentálnych trestných činov bude efektívnejšie a trestanie ich páchateľov adresnejšie. Navrhuje to nová európska smernica o environmentálnych trestných činoch, ktorú v utorok jednohlasne schválili poslanci Výboru Európskeho parlamentu pre právne veci.
Predošlá smernica z roku 2008 bola podľa Európskej Komisie nedostatočná. Riziko odsúdenia za trestný čin proti životnému prostrediu bolo nízke a sankcie mali slabý motivačný efekt.
Nová rozšírená smernica napríklad navrhuje zvýšiť pokuty pre právnické osoby, predĺžiť premlčaciu dobu a ráta aj so zakomponovaním definície pojmu ekocída, na ktorej pracuje Organizácia spojených národov.
V prípade, že návrh smernice prejde aj parlamentom a Radou EÚ a vstúpi do platnosti, členské štáty budú mať na jej transponovanie do svojej legislatívy 18 mesiacov.
Z čoho nová smernica vychádza
Smernica sa zameriava na protiprávne aktivity s dopadom na životné prostredie, ktorá má medzinárodný charakter, ako napríklad nelegálna preprava odpadu a obchod s ním. Odhaduje sa, že ročný príjem z trhu s nelegálnym odpadom sa pohybuje medzi 4 až 15 miliardami eur.
Na Slovensku to podľa europoslanca Michala Wiezika môžeme vidieť napríklad na nelegálnej ťažbe dreva, vrátane lokalít s nesmiernou ekologickou hodnotou, ale aj v prípade rozsiahleho znečistenia podzemných vôd v okolí Vrakuňskej skládky či v kontexte kontinuálneho znečistenia rieky Slaná s fatálnymi dôsledkami na cezhraničný riečny ekosystém.
„Takéto činy sa stávajú takmer nepostihnuteľnými, nakoľko v súčasnosti neexistuje efektívna medzinárodná spolupráca, ani autorita, ktorá disponuje investigatívnymi právami v tejto oblasti,“
Vo vyjadrení pre Aktuality.sk uvádza, že v priebehu rokovaní narazili na to, že trestné činy, ktoré vážne narúšajú životné prostredie, sú takmer výlučne vyšetrované v súvislosti s iným trestným konaním, pritom podľa Interpolu boli v roku 2022 tretím najčastejším trestným činom.
„To je často spôsobené vágnosťou pojmov zakotvených v smernici z roku 2008, ale tiež prehliadaním štedrej finančnej motivácie páchateľov, kedy potenciálny zisk z nelegálnej činnosti vysoko prevyšuje možnú sankciu. Len nelegálny obchod s drevom sa podľa Interpolu odhaduje na 152 miliárd dolárov ročne,“
Kauza s hormónmi ako motivácia
Spravodajcom smernice je holandský europoslanec Antonius Manders (EPP), ktorý mal dnes pred samotným hlasovaním vo výbore brífing s novinármi.
Podľa neho treba zastaviť prax, v ktorej bohaté spoločnosti zneužívajú systém a najímajú si najlepších právnikov, vďaka čomu sa menšie spoločnosti alebo jednotlivci nedokážu domôcť spravodlivosti v prípade, že ich zasiahne znečistené životné prostredie alebo environmentálna kriminalita.
Poznamenal, že na znení smernice pracoval aj bývalý sudca mafiánov Franco Roberti z Talianska, ktorý je dnes tieňovým spravodajcom za SD.
Extra motiváciou bola pre Mandersa kauza s hormónmi, ktoré sa v roku 2002 našli v krmive pre hospodárske zvieratá vo viacerých európskych krajinách, ale aj v belgických nealkoholických nápojoch a zmrzline. O kauze v roku 2017 informoval holandský investigatívny online portál DeCorrespondent.
O čom bola kauza s hormónmi
Hormón MPA (Medroxy Progesterone Acetate), ktorý sa nachádzal v tabletkách od americkej farmaceutickej spoločnosti Wyeth (zlúčená s Pfizerom v roku 2009, pozn.), spoločnosť predala ako odpad belgickému spracovateľovi odpadu - spoločnosti Bioland. Tá však pokazený cukrový roztok, v ktorom boli pilulky namočené, nezlikvidovala, ale vyrobila z neho sladidlo, ktoré predala výrobcom krmív pre hospodárske zvieratá.
Vyšetrovatelia neskôr vystopovali, že Bioland dodával aj belgickému výrobcovi zmrzliny, nemeckému výrobcovi limonád aj výrobcovi piva. Kontaminované krmivo skončilo v siedmych európskych krajinách - v Holandsku, Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Dánsku, Španielsku a Švédsku. Mäso i zásoby nápojov stiahli z trhu, vyšetrovanie vplyvu skonzumovaného mäsa či nápojov však nenasledovalo.
Neskôr vyšetrovatelia prišli na to, že hormón MPA aj s ďalším hormónom 17-beta-estradiol skončil aj na kuracích farmách.
Oba hormóny sú nebezpečné, môžu ovplyvniť plodnosť, poškodiť nenarodené dieťa, zvýšiť riziko nádoru prsníkov, mŕtvice, pľúcnej embólie, cukrovky či depresie. Po prevalení kauzy EK zakázala používanie hormónov v krmive. Holandskí investigatívni novinári upozornili, že reakcia vlády na kauzu nebola adekvátna a ohrozenie verejného zdravia sa snažili ututlať.
Čo smernica rieši
Nová smernica pridáva trestné činy ako nezákonný obchod s drevom, odber vody, znečistenie spôsobené loďami, porušovanie právnych predpisov EÚ o chemikáliách a podobne. Poslanci ďalej rozšírili zoznam tak, aby zahŕňal pestovanie geneticky modifikovaných organizmov, spôsobenie lesného požiaru a skutky, ktoré prispievajú k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.
„Podstatou revízie smernice je adresovať efektívnosť a účinnosť vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov na životnom prostredí,“
Po novom by sa trestné činy vedúce k smrti alebo ublíženiu na zdraví a značnej škode na životnom prostredí mali trestať odňatím slobody najmenej na desať rokov, za iné trestné činy v závislosti od ich rozsahu, závažnosti a dĺžky trvania na 6 alebo 4 roky.
Poslanci sprísnili pokuty za environmentálne trestné činy spáchané firmami. Tie by mali platiť 10 % priemerného celosvetového obratu v troch predchádzajúcich obchodných rokoch namiesto 5 % v predchádzajúcom roku, ako navrhuje Komisia.
Firmy by mali čeliť nielen trestnému konaniu, ale aj iným opatreniam, ako je zákaz prístupu k verejnému financovaniu alebo odobratie licencií a v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ sa od nich bude požadovať obnova životného prostredia, odškodnenie obetí a pokrytie trovov súdneho konania.
Poslanci tiež plánujú vyzvať členské štáty, aby upravili svoje vnútroštátne systémy tak, aby umožnili anonymné nahlasovanie trestných činov proti životnému prostrediu a ochranu tých, ktorí ich nahlasujú. Členské štáty by tiež mali zlepšiť prístup verejnosti k niektorým údajom, zabezpečiť primeranú odbornú prípravu pre zamestnancov zaoberajúcich sa environmentálnymi trestnými činmi v rámci vnútroštátnych súdnych a kontrolných systémov a posilniť cezhraničnú spoluprácu, a to aj s orgánmi EÚ, ako sú napríklad Eurojust, OLAF, Europol a EPPO.
Poslanci tiež chcú od Európskej komisie, aby každé dva roky pripravila správu o implementácii smernice v členských štátoch a zároveň zvážila potrebu aktualizovať zoznam trestných činov proti životnému prostrediu.
Čo by sa zmenilo na Slovensku
„Najčastejšími aktivitami, ktoré má nová smernica potenciál pokryť, je zámerné rozmiestňovanie jedovatých návnad, ktoré účinne vyhladzujú populácie chránených dravcov a predátorov. Tiež môžeme hovoriť o pytliactve, pašovaní exotických druhov. Kapitolou samou o sebe sú staré environmentálne záťaže a z nich plynúce znečistenie povrchových a podzemných vôd. V kontexte pripravovanej legislatívy by napríklad znečistenie rieky Slaná, spôsobené únikom banských vôd, ktorému sa nezabránilo, napĺňalo štatút ekocídy, ako najvážnejšieho a úmyselného poškodenia životného prostredia. Jednotné zadefinovanie tohto termínu prebieha na úrovni OSN, no v rámci prípravy parlamentnej pozície v zúčastnených výboroch už rezonovala,“
Znečistenie na rieke Slaná podľa neho spĺňa všetky základné pravidlá identifikácie trestných činov definovaných smernicou.
„Je vo svojej podstate úmyselným vypúšťaním jedovatých látok (cez na tento účel schválený výpust), ktoré podstatne poškodzujú kvalitu vody a pôdy, a sú potenciálnym ohrozením verejnosti s medzinárodným presahom,“
Musí ho odsúdiť súd
Nová legislatíva je priamo naviazaná na vyjadrenie súdu, to znamená, že znečisťovateľa alebo páchateľa environmentálnej trestnej činnosti vždy musí odsúdiť súd. Pokiaľ ho súd neuzná vinným, takýto znečisťovateľ sa nebude musieť báť, že sa niečo zmení, ani po vstupe do platnosti tejto smernice.
Podľa spravodajcu Antonia Mandersa je preto potrebná legislatíva, aby bolo na základe čoho znečisťovateľa odsúdiť. Na brífingu pre novinárov hovoril aj o zriadení špeciálneho Environmentálneho trestného súdu, kde by boli sudcovia a prokurátori špecializovaní priamo na environmentálnu trestnú činnosť.
Čo bude nasledovať
Smernica je ešte len na začiatku schvaľovacieho procesu. Poslanci vo Výbore EP pre právne veci v utorok jednohlasne odsúhlasili znenie návrhu správy.
Počas nasledujúcich plenárnych zasadnutí sa k textu vyjadrí aj Európsky parlament ako celok a následne sa začnú rokovania vyjednávačov EP s Radou EÚ (ministrami členských štátov) na konečnom znení novej smernice. Členské štáty budú musieť transponovať smernicu do svojej legislatívy do 18 mesiacov po tom, ako vstúpi do platnosti.
Podľa Wiezika by promptná transpozícia do národnej legislatívy by nemala byť problém, pretože vďaka predošlej smernici už právny základ na Slovensku aj v iných krajinách EÚ máme.
„Nehovoríme však, samozrejme, o podmienkach súčasného parlamentného chaosu, kedy žiadne garancie nie sú,“
