Zostáva len veriť lekárom, že premiéra Roberta Fica udržia pri živote. Nenávisť sa, ale v spoločnosti nezastavila ani po streľbe na premiéra, atentáte nielen na Fica, ale aj na nás, na demokraciu, na Slovenskú republiku. “Nenávistná rétorika, ktorej sme svedkami, vedie k nenávistným činom,” vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová.
Atentát na Fica je zatiaľ najohavnejším násilným činom v slovenskej politike. Avšak zo strany súčasnej opozície nejde o prvý takýto prejav. Pár hodín pred streľbou poslanec Roman Michelko v rozprave k RTVS spomenul 28. poschodie, kde na prelome milénia nechali po prevzatí moci Mikulášom Dzurindom zatvoriť takmer všetkých vtedajších zamestnancov STV. Michelko toto zaobchádzanie porovnal ku koncentračnému táboru, čo pobúrilo poslancov za PS. Podmienky ako ich opisujú vtedajší pamätníci, ktorých dvoch mám medzi čitateľmi Michal Zöldy a Pavel Kapusta, sa naozaj podobali koncentráku – v zime a pod zámkou čakali na uplynutie výpovednej lehoty. Nie Smer, nie Fico, ktorý v tom čase bojoval za Markízu, ale Dzurinda a spol. sa k ľuďom správali ako ku zvieratám.
V roku 2012 sa konali veľké protesty Gorila, s ktorými nebola spokojná vtedajšia vláda. Minister vnútra Daniel Lipšic to vyriešil “elegantne” a demonštrantov v mraze doslova rozprášil vodnými delami, ktoré dovtedy použili len komunisti, odvtedy ich tiež nikto nepoužil. Naozaj prejav ľudskosti a rešpektovania slobody prejavu a slova… Násilným činom v slovenskej politike je aj vražda novinára Jána Kuciaka, ktorú Lipšicov priateľ Igor Matovič označil za “míľnik, ktorý sme dosiahli”. Spolitizovaná vražda dodnes nepozná objednávateľa, páchateľ je spochybnený a k moci pomohla práve súčasnej opozícií. Že za tým bola garnitúra Fica už veria len tí, ktorí dnes píšu “takto sa to robí do psej matere” a zo strelca robia hrdinu národa, ktorý urobil “ľudsky pochopiteľný čin”.
Násilia si národ užil aj počas predchádzajúcich troch vlád – protestujúci boli opice, dezoláti a háveď, ktorá by mala kvičať ako svine na bitúnku, namiesto vodných diel nastúpili gumové projektily, bez toho aby som si pozrel video z tej doby mám pred očami muža s gumovým projektilom v krku, všetko ospravedlnené bez odsúdenia vtedajšími vládnymi politikmi. Vo väzbe zomierali ľudia, nevyhodím na oči Márií Kolíkovej generála Milana Lučanského, ale pripomeniem napr. advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorému boli zlomené titánové okuliare, ktoré si nezlomil sám, treba si spomenúť na Moniku Jankovskú, ktorú psychicky týrali až tak, že dnes je chodiaca troska. Chorých nechali liečiť cez telefón, podnikatelia páchali samovraždy, lebo nevideli východisko a deti skákali z okien pre ponorkové choroby s rodičmi. Mimoriadne ľudské a nenásilné vládnutie opozície, ktorá falošne volá po upokojení vášní v spoločnosti.
Čoho násilného sa dopustil dnes postrelený Robert Fico a jeho garnitúry? Hranice končili a končia pri expresívnych slovách, dokonca vyhlásili, že nepôjdu po pomste a nebudú za každú cenu hnať predstaviteľov opozície do basy. V rukavičkách a často slovnými hračkami ukazovali na hlúposť a prázdnosť politiky opozície. Diskutovať nie je o čom a slušnosť koalície považujú za prejav slabosti. Koalícii do dnešného dňa chýbala politická razancia, len ráno vyšla informácia, že v zákone o mimovládkach nebude označenie o zahraničnej podpore.
Politické kompromisy, ktoré vyvolali len ďalšie požiadavky a ďalšie protesty opozície, na ktorých sa šírila len nenávisti, nás doviedli k tomu, že namiesto radosti z hokejového včera bude Slovensko hovoriť o atentáte na premiéra. Stačilo kompromisov, za ktoré z opačnej strany vždy prišlo násilie a nenávisť!
Roman Martiška – Telegram
