NRSR posunula do 2. čítania zákony súvisiace so stavebnou legislatívou

Poslanci posunuli do druhého čítania aj návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v oblasti životného prostredia.

Bratislava - Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v stredu do druhého čítania návrh na novelizáciu viacerých zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou. Návrh by mal zosúladiť rôzne právne predpisy s vlani schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch. Do druhého čítania prešla aj ďalšia novela, ktorá má so stavebnou legislatívou zosúladiť zákony v oblasti životného prostredia. Podľa predkladateľov, poslancov Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča (všetci Sme rodina), vytvorilo schválenie nového zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu pôvodnému zákonu. Tá však vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy.

Novej stavebnej legislatíve by sa mal prispôsobiť napríklad cestný zákon, zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe či zákon o obecnom zriadení. Účinnosť novej právnej úpravy navrhli predkladatelia od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam. Poslanci posunuli do druhého čítania aj návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v oblasti životného prostredia. Cieľom návrhu je zosúladiť právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby. Odstrániť sa majú prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy. Má tiež reflektovať na zmeny v procesoch územného konania a výstavby.

Navrhovatelia poukazujú, že predpisy týkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu, ktorá je dnes ešte účinná. Vo veľkej miere tak nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. "Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu," vysvetlili poslanci.

Zdroj: TASR