Máj je mesiacom povedomia o rakovine kože: Zdravé opálenie neexistuje!

Leto sa blíži a slnko je čoraz viac „silnejšie. Aj keď je pre nás zdrojom vitamínu D, vie aj škodiť. Ako si ho užívať tak, aby nám neškodilo?

V máji si každoročne pripomíname Európsky deň melanómu, kedy odborníci upozorňujú na dôležitosť ochrany pred slnkom, na súvis medzi celkovým vystavovaním sa UV žiareniu a rizikom vzniku rakoviny kože. Osobitná pozornosť sa venuje melanómu - agresívnemu typu rakoviny kože, ktorému možno predchádzať.

„Hoci je melanóm najmenej častým druhom rakoviny kože, je najagresívnejší a ak sa odhalí neskoro, má zlú prognózu. Pri včasnej diagnóze je možné ho vyliečiť chirurgicky, prípadne mu predchádzať, a to odstránením rizikového znamienka,“ hovorí Mgr. Jozef Varga, MPH, regionálny hygienik RÚVZ o sídlom v Prešove.

Špecializované melanocyty

Melanóm je zhubný nádor kože, ktorý vzniká malígnou premenou melanocytov. Melanocyty sú bunky bazálnej vrstvy epidermy, ktoré tvoria pigment melanín. Melanóm je typ rakoviny kože, ktorý vznikne v dôsledku premeny zdravých melanocytov a straty kontroly pri delení týchto buniek. Melanóm môže vzniknúť z už existujúceho znamienka na koži - vtedy je možné spozorovať premenu znamienka, konkrétne zmenu jeho tvaru, farby, veľkosti, prípadne jeho ohraničenia alebo kdekoľvek na tele, aj na koži pod nechtami, na dlaniach či na chodidlách, na slizniciach.

U viac ako 50 percent pacientov sa malígny melanóm vyvinie na "normálnej koži," u ďalších 5 percent pacientov sa vyvinie ochorenie na podklade znamienka -  lentigo maligna. Je to typ včasnej neinvazívnej rakoviny kože tvorenej melanocytmi, nazýva sa taktiež melanoma in situ. Vyskytuje sa na pokožke chronicky vystavenej slnečnému žiareniu predovšetkým v oblasti hlavy a krku. Nachádza sa iba v hornej vrstve kože.

Rast rakovinových buniek sa líši od rastu normálnych buniek. Rakovinové bunky namiesto odumierania pokračujú v raste a tvoria nové abnormálne bunky, ktoré sa pomerne rýchlo dokážu rozšíriť aj do iných vzdialenejších tkanív tela (skryto metastázovať môžu napríklad v črevách, v mozgu alebo v nadobličkách).

Pomôže aj predpoveď intenzity

Intenzita slnečného žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia, takzvaným UV indexom (UVI). Hodnota UVI ukazuje, aké silné budú v priebehu dňa slnečné lúče a akú ochranu je pred nimi primerané použiť. UVI sa vyjadruje na jednoduchej číselnej škále od 0 do 11+. Čím vyššia je hodnota indexu, tým väčšie je riziko poškodenia kože slnečným žiarením.

Pri plánovaní aktivít „pod holým nebom” si môžete pomôcť aj predpoveďou intenzity slnečného žiarenia, ktorú pripravuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Aktuálna denná predpoveď je obyčajne od apríla do konca septembra dostupná online na webstránke SHMÚ.

Stačí aj desať minút

Pre prirodzené doplnenie vitamínu D úplne stačí aj relatívne krátky pobyt na slnku. Ľuďom so svetlou pokožkou, ktorá sa rýchlo spáli, pobyt na slnku 10, maximálne 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 10. hodinou dopoludnia alebo popoludní po 16. hodine. Ľuďom so svetlohnedou a tmavšou pokožkou postačí pobyt na slnku 10 – 20 minút bez ochranných prostriedkov v čase pred 11. hodinou dopoludnia alebo popoludní po 15. hodine.

Už takéto krátke vystavenie sa slnečným lúčom niekoľkokrát týždenne postačuje na to, aby si vaše telo dokázalo vytvoriť potrebné množstvo vitamínu D.

Chráňte sa:

1.      Neopaľujte sa, a to ani rekreačne (priamemu slnku by obzvlášť nemali byť vystavené deti). Osvojte si poznatok, že opálená pokožka je znakom poškodenia slnkom – nič také ako zdravé opálenie neexistuje.

2.      Vyhýbajte sa silnému priamemu slnečnému žiareniu, najmä v letných mesiacoch a medzi 11. – 15. h. 

3.      Chráňte sa pred slnečným žiarením pomocou opakovaného nanášania krémov s ochranným faktorom proti UV žiareniu, prekrytím pokožky ľahkým priedušným oblečením, nosením pokrývky hlavy v exteriéri a slnečnými okuliarmi s UV ochranou.

4.      Nepoužívajte soláriá.

5.      Pravidelne kontrolujte svoju pokožku. Počas samovyšetrenia si všímajte akékoľvek zmeny vzhľadu kože a znamienok - mali by ste si všímať tmavú a škvrnitú farbu, nepravidelný tvar, neohraničené okraje, veľkosť znamienok a v prípade takýchto zmien čím skôr navštíviť lekára,

6.      Absolvujte raz ročne kontrolu u dermatológa, ktorý zhodnotí rizikovosť už prítomných znamienok.

7.      Ak plánujete dlhší pobyt v exteriéri, skontrolujte si UV index pre daný deň a dodržte odporúčania pre stanovenú hodnotu indexu

Zdroj: ÚVZ SR